Od 2. septembra sme nastúpili do školy ako najstarší žiaci. Prekročili sme prah dverí, ktoré sa za nami zamkli a odomknú sa až o desať mesiacov. Potom sa znova zatvoria, ale spolu s nimi zatvoríme aj ďalšiu kapitolu nášho života.

  Celých desať mesiacov budeme vstupovať do našej triedy, kde strávime posledné chvíle. Budeme si musieť vybrať strednú školu, čo nebude vôbec ľahké, pretože toto rozhodnutie ovplyvní celú našu budúcnosť. Budeme sa musieť učiť, ale, samozrejme, do toho všetkého zakomponujeme aj zábavu. To by sme predsa neboli my, keby sme sa nezabávali.

  Niekedy to u nás v triede vyzerá všelijako. Ako v každej triede, tak aj v našej sa cez prestávky tvoria skupinky, ktoré si viac rozumejú, viac sa rozprávajú, ale keď treba, tak sa všetci spojíme a stojíme za sebou. Príkladom sú aj náročné písomky. Keď treba, tak si pomôžeme, keď treba, tak sa podporíme, keď treba, tak sa rozveselíme, a preto mám rada moju triedu.

  Spoločne máme na tento rok mnoho plánov. Uvidíme, ako to všetko dopadne. Skrátka, čaká nás veľa, veľa práce. Ešte sme len na začiatku svojej cesty, ktorá bude síce ťažká, plná pádov a ťažkých rozhodnutí, ale verím, že to  zvládneme a v júni všetci spoločne vyslovíme: Zvládli sme to! Spoločnými silami sme to dotiahli až do úplného konca. No než budeme počuť naše posledné zvonenie, ktoré bude symbolizovať náš koniec pôsobenia na základnej škole, by sme chceli splniť všetky povinnosti deviatakov a všetko, čo k tomu patrí. Verím, že si celý rok užijeme a budeme odchádzať s mnohými zážitkami, veselými spomienkami a na tie naše bezvýznamné hádky zabudneme.

  Tak dúfam, že budeme silní a zdoláme všetky prekážky, ktoré sa nám postavia do cesty, a že vždy budeme mať úsmev na tvári. Držte nám palce!