Bolo 11. septembra a 2 hodiny ráno. Musela som vstávať, inak sa nedalo. Nie však do školy. Naša tanečná skupina ARTIS mala vystúpiť v Teleráne. Po prvýkrát v telke. Tešila som sa, ale mala som aj zmiešané pocity.

Živé vysielanie Telerána začína presne o 6.00hod. Asi si viete predstaviť, kedy sme odchádzali z nášho mesta Dubnica nad Váhom... Museli sme byť v televízii ešte pred vysielaním. Boli sme unavené a nevyspaté, hoci cesta do Bratislavy ubiehala rýchlo, na diaľnici nebolo veľa áut.

Hneď ako sme prišli do budovy televízie Markíza, dostali sme šatňu. Mali sme len pár minút, aby sme sa učesali, obliekli a rozcvičili. Potom nás zaviedli do štúdia, kde nás usadili. Na chvíľu sme si mohli vyskúšať naše tanečné postavenie v priestore, aby sme si naň zvykli. Bolo to veľmi ťažké, lebo štúdio bolo malé. Prekvapilo ma to, lebo v Teleráne zvyknú často vystupovať a tancovať aj väčšie tímy. Nakoniec sme sa museli prispôsobiť.

Prvý vstup, teda náš výstup, bol fajn, no čím viac ich bolo a čím dlhšie som musela sedieť počas prestávok a stále sa usmievať, začalo to byť vyčerpávajúce. Mala som toho dosť a nie jediná. Všimla som si, že v štúdiu je neustály chaos, hlavne počas reklamných prestávok. Asi je to bežné. Keď niečo nevyšlo, dali v telke reklamu. Zvláštne bolo aj to, že moderátori boli milí len pred kamerou. Za kamerou boli dosť nervózni a vôbec si nás nevšímali. Očakávali sme, že sa s nimi porozprávame a pofotíme. ale nemali čas. Asi sa museli sústrediť na prácu.

Nakrúcanie programu je veľmi zaujímavé a rýchle. Vidíte, ako celé vysielanie funguje, ako kulisári menia nábytok, presúvajú sa kamery, režisér behá a riadi scény, a podobne. Aj my sme boli v strehu, aby sme nepremeškali náš výstup.

Po vysielaní nás ponúkli aj jedlom, ktoré navarili počas natáčania. Asi si myslíte, aká to mohla byť lahôdka, ale moc nám to nechutilo. Pred kamerami však všetci jedlo vychvaľovali.

Nakoniec som rada, že som dostala možnosť vystupovať v telke naživo. Celé naše pôsobenie vo vysielaní trvalo 2,5 hodiny. Buď sme tancovali, alebo sedeli a stále sme sa usmievali. Veríte či nie, poriadne sme všetky vyhladli.

Domov sme prišli poriadne unavené, ale to ranné vstávanie stálo za to. Teraz si už viem celkom dobre predstaviť, ako to v telke funguje, a dokonca si  myslím, že pracovať v takom tíme je dosť zaujímavé.