Kráčam dlhou cestou,

strachom či nadšením sa túlam,

bojujem tu s hviezdou,

svoje sny však skúmam.

Hľadám stopy mojich snov,

ktoré nechali tu za sebou.

Cesta sa zrazu delí,

môj strach tomu čelí.

Strach sa ale obáva,

otázku mi pokladá:

Ktorá cesta je tá správna?

Moje srdce pociťuje pocit prázdna.

Neviem, ktorou cestou ísť,

neviem, kadiaľ kráčať.

Musím k sebe prísť

a svoje túžby nestrácať.

Strácam, strácam svoje túžby,

snažím sa nájsť skúšky,

ktoré pomôžu mi k snom,

vyhrávať nad osudom.

Predo mnou sa objavili dvere,

neviem, čo sa deje.

Skúsim na ne zaklopať,

pokoj v duši zachovať.

Dvere nikto neotvára,

nič iné mi nezostáva,

musím len sedieť a čakať,

na svojich snoch makať.

Sedím, čakám pred dverami,

premýšľam nad cestami,

tu sa zrazu dvere otvorili,

prejsť nimi mi dovolili.

Tie dvere boli skúškou,

ktorou musela som prejsť.

Prešla som ňou s chladnou hlavou,

vynechala lesť.

Kráčam k mojim snom,

kráčam totiž správnym smerom,

a pretože už vidím cieľ,

 tak nastal v mojom srdci mier.