Bola daždivá a chladná noc. Dúhová víla Clio akurát zachraňovala mesto pred ohňom. Keď ho uhasila, videla malé dievčatko, ako sa topilo vo vode. Neváhala a hneď ju išla vytiahnuť, aby sa neutopila. Dievčatko sa jej poďakovalo a spýtalo sa, ako sa jej môže odvďačiť. Clio jej povedala: ,,Vždy buď sama sebou a dávaj si na seba pozor.“
Dievčatko sa usmialo a utekalo za mamičkou, ktorá ju už čakala na brehu a povedala: ,,Poď zlatko, ideme domov. A ďakujem Vám, krásna víla, že ste mi zachránili moju dcéru.“
Keď odišli, ku Clio priletela jej vodná sestra Franky. ,,Super si to zvládla, Clio,“ povedala Franky. ,,Ďakujem, ale ani ty si nebola vôbec zlá,“ povedala a poďakovala Clio.
Keď išla mamička a jej dcéra domov, tak im bola veľká zima, pretože na sebe nemali žiadne kabáty. Ako tak išli, zastala pred nimi veterná víla Hany. Povedala im: ,,Sadnite si na tento oblak, zoberiem vás domov“. Mamička povedala: ,,Veľmi pekne vám ďakujeme“.
Keď už boli doma a bolo všetko v poriadku, malé dievčatko zistilo, že sa jej to iba snívalo. Ale napriek tomu ešte stále verí, že to nebol iba sen.

Koniec!