Koho si predstavíte pod pojmom umelec? Asi maliara, hudobníka, sochára alebo herca. Chirurg je pravdepodobne tá posledná profesia, ktorá by vám napadla. No, niektorí ľudia si však myslia, že aj chirurg je svojim spôsobom umelec. A teraz nemyslím stereotypného plastického chirurga, ktorý sa v noci zvykne vlámať k svojim susedom, kde si odmeria ich tvárové črty luminiscenčným pravítkom, zatiaľ čo spia. Nie, teraz myslím úplne obyčajného chirurga, ktorý trikrát týždenne niekomu transplantuje orgány. Aj keď sa to na prvý pohľad môže zdať absurdné, niektoré vznesené argumenty sú dosť presvedčivé.

„Viete, chirurg je vlastne taký umelec, iba nemá paletu a štetec, ale skalpel a orgány. Chirurg totiž nemôže iba tak náhodne pohádzať orgány do pacienta a dúfať, že to bude v poriadku. On si musí dôkladne premyslieť kam dať aký orgán, aký umelecký štýl by pacientovi mal najviac vyhovovať, ako ich farebne zladiť. Napríklad také srdce sa strašne tlčie s pečeňou, chirurg si musí dať pozor, aby ich nenechal spolu v tele. Veľa ľudí si myslí, že sochári musia byť obzvlášť precízny a opatrný pri tvorení sôch, nám chirurgom ale stačí iba jedna maličká chyba a celé dielo sa nám zababre od červenej. Hovorí sa, že zmyslom umenia je vyvolať emóciu a ja osobne si neviem predstaviť, že človek môže pocítiť silnejšie emócie, ako keď sa dozvie, že namiesto toho, aby dostal novú obličku, prišiel o pečeň a dostal ďalšie dva žalúdky (Dr. Albert Šrób).“ Na sudcu síce tieto argumenty nezapôsobili a Dr. Albert Šrób dostal doživotie, no čoraz viac ľudí začína práve vďaka jeho argumentom chápať skutočnú náročnosť chirurgie.

Vzhľadom na to, že sa väčšina chirurgov cíti nedocenených, bol vyhlásený generálny štrajk. Hlavný organizátor štrajku, Dr. Filip Kufor, povedal médiám „My, chirurgovia, sa staráme o dobro našich pacientov, pracujeme v ťažkých podmienkach a na ramenách máme obrovskú zodpovednosť. A čo za to máme? Veď ani nie sme prijatí do umeleckej komunity! Raz jeden pacient kvôli estetickému doladeniu potreboval poškodenú pečeň. V márnici som strávil štyri hodiny hľadaním nejakého alkoholika. Je absolútne fér, že kým sa nám nedostane patričného uznania, tak sa budeme starať len o zdravie pacienta.“ Bolo potvrdené, že štrajk sa vzťahuje výlučne na umeleckú stránku veci. Operácie budú prebiehať normálne až na to, že pacientovo vnútro nebude doladené. Otázka však znie, má vôbec zmysel žiť bez farebne zladených orgánov?