Cŕŕŕŕŕn, cŕŕŕŕŕn. Zazvonil telefón u pubertiačky Peny, ktorej práve volala jej BFF Peli. ,,Ahoj, Peli. Čo sa deje?'' ,,Ahoj Peny, nechceš ísť na maliny?'' ,,Jasné, prečo nie." ,,Dobre. Tak sa stretneme v lese o 14:00 h. Ok?'' ,,Ok, platí.'' Prešli štyri hodiny a Peny išla do lesa. Tam ju už čakala jej BFF Peli. ,,Ahoj Peli.'' ,,Ahoj Peny. Som rada, že si prišla.'' ,,Aj ja som rada, že si ma zavolala. Poďme na tie maliny.'' ,,Jasné. Aha tam sú aké krásne sýte ružové! Poď ideme si ich natrhať.'' ,,Peli, ja sa tam trochu bojím ísť.'' ,,Neboj sa, som pri tebe.'' ,,No tak dobre, poďme.'' Peli a Peny si natrhali až tri košíky malín. Keďže boli hladné, jeden košík malín zjedli, ale mali ešte stále dva košíky. Tie si už ale zobrali domov. Peli si zobrala jeden a Peny tiež jeden. ,,Peli, ďakujem, že si ma zobrala na tento výlet do lesa.'' ,,Nemáš za čo, Peny. Niekedy si to ešte zopakujeme, dobre?'' ,,Jasné. Budem sa tešiť.'' Peli a Peny sa rozlúčili. Doma ponúkli zopár malín svojim priateľom a zo zvyšných upiekli chutnú bublaninu.

KONIEC!