Keď som bol malý, chystali mi raňajky, desiatu, obed aj večeru rodičia. Starostlivá maminka na tanier nachystala vždy aj zdravú zeleninu a ovocie. Cukríky, čokoládu a keksy som si musel vypýtať a čipsy s chrumkami boli úplne zakázané. Neskôr rodičov nahradili pani učiteľky v škôlke. Dozerali na mňa a kontrolovali, čo na mojom tanieri ostalo. Neskôr som si začal robiť raňajky sám. Päť rokov som mal každé ráno na stole to isté. Granko a sladké kakaové guľôčky. Tieto "zdravé raňajky" boli rýchlo hotové a aj sa rýchlo zjedli. Nemusel som zjesť veľa a bol som sýty. Na výčitky a upozornenia rodičov, že robím zle, som nedbal. V jedno ráno stáli guľôčky predo mnou na stole, a tak som sa začítal do informácií na obale. Viem, koľko sa dáva cukru do koláča a aký je veľký. Porovnal som to množstvo s mojimi raňajkami a zistil som, že v niekoľkých guľôčkach je oveľa viac cukru ako v celom plechu koláča. Odvtedy jem na raňajky pestrú stravu a nenachádzajú sa v nich príliš sladké veci.

Takže ako sa dajú nezdravé návyky zmeniť? Tým, že sa budeme informovať o tom, čo naše jedlo obsahuje, ochutnáme aj to, o čom si myslíme, že nemáme radi, necháme sa presvedčiť a konzumáciu nezdravého jedla a nápojov obmedzíme. Odkiaľ získame zdravé potraviny? Slovensko má ešte dosť prísne normy napotravine. V našej obci (Bobrovec) si ich môžeme zakúpiť v Coop Jednote, nachádza sa tu aj farma a salaš, kde si ľudia môžu kúpiť čerstvé kravské mlieko a výrobky z neho, ale aj žinčicu, ovčí syr a bryndzu. Z rodinnej farmy si ľudia nakupujú zemiaky, kapustu, cibuľu aj mrkvu. O kvalite výrobkov svedčia nielen certifikáty, ale aj to, že ich nekupujú len miestni obyvatelia, ale aj ľudia z mesta a okolia. (Daniel Jurkovič, 8.A)