Bolo deväť hodín večer, všade bola tma a pätnásťročný chlapec menom Dominik bol sám doma, pretože sa jeho rodičia ešte nevrátili z práce. Dominik bol zvyknutý byť doma sám, a preto sa vôbec nebál, ale tento deň nebol taký ako ostatné. Bol niečím výnimočný.

  O desiatej Dominik ešte nespal, sedel na posteli a pozeral film. Zrazu sa kľučka na jeho dverách začala mykať, začul divný zvuk a potom sa dvere otvorili. Dominika to nevystrašilo. Myslel si, že sa jeho rodičia už vrátili z práce, ale keď sa pozrel, koľko je hodín, tak ho to predsa trocha rozrušilo. Bolo iba desať hodín a rodičia chodia domov o jedenástej. Dominik sa postavil z postele a šiel sa pozrieť, kto otvoril dvere, ale nikto tam nebol, tak ich zatvoril a išiel si dopozerať film. Po šiestich minútach niečo stlačilo kľučku, kľučka vypadla z dverí a dvere sa pomaly vŕzgajúc otvárali. Dominik sa už vyľakal, postavil sa, privrel dvere a znovu zapol film. Potom sa otvorili dvere a z dverí vyšiel niekto oblečený v bielom. To čudné biele stvorenie sa k Dominikovi stále približovalo. Všimol si, že sa to vznáša a keď to už stálo vedľa neho, tak počul iba hlasitý smiech a zmizlo to. Neskôr Dominikovi došlo, že je dnes Halloween. Čo ak to bol duch?

  Rozhodol sa, že si pôjde radšej ľahnúť. Vypol film, privrel dvere a ľahol si pod perinu. Keď však zaspával, tak počul nejaké kroky na chodbe. Po chvíli sa znovu otvorili dvere a opäť sa zabuchli. Dominik to už neregistroval, lebo chcel rýchlo zaspať, aby na to všetko už zabudol. Tie kroky sa k nemu stále približovali a boli čoraz hlasnejšie. Dominik mal pocit, že nad ním niekto stojí, ale nechcel otvoriť oči, a tak ich mal stále zatvorené. Neskôr cítil nejaké ruky okolo jeho krku. Niekto ho škrtil, tak rýchlo otvoril oči a nad ním stála nejaká „čierna žena“. Mala na sebe dlhé čierne šaty, vyzerala akoby bola len tieň a jej oči žiarili zelenou farbou. Keď otvoril oči, tak tá žena začala kričať. Ten krik bol veľmi nepríjemný. Dominik sa strašne vyľakal. Chytil jej ruky a snažil sa o to, aby ho pustila. Pritom ako nad ním stála, začalo blikať svetlo stále rýchlejšie a rýchlejšie. Zrazu zasvietilo svetlo z auta rodičov do izby chlapca, svetlo zhaslo a žena zmizla.

 Dominik ležal a neveril tomu, čo práve videl. Rodičom nič nepovedal, tváril sa akoby sa nič nestalo. Neskôr zaspal a ráno, keď sa zobudil, kľučka bola na svojom mieste. Nahováral si, že to všetko bol len sen. Myslieť si mohol...!