Ahojte, milí priatelia!

Prečítajte si moju krátku úvahu na tému, ktorú sme dostali na hodine literatúry. ...SEM SA VŽDY VRÁTIM, KEĎ MA NIEČO ZRONÍ...

Keď som zronená, som väčšinou z niečoho smutná. Čo vtedy robím? Takmer vždy počúvam hudbu, ležím na posteli a premýšľam o veciach, ktoré chcem zmeniť vo svojom živote. Do značnej miery sa vždy pýtam sama seba: ,,Prečo nie som pre nikoho dosť dobrá?" Viem, že takého otázky by som si nemala klásť. Je to aj pre mňa také znepokojujúce, že takto premýšľam, ale...taká som ja. Čo iné robím, kam sa vraciam, keď som smutná? Idem von so svojimi priateľmi, pretože tí vždy vedia, ako ma rozveseliť. No keď mám takéto "smutné" obdobie, viem, že na konci dňa budem aj tak smutná ako obvykle. Aj keď sa stretnem so svojimi priateľmi. Večer si iba vypočujem piesne môjho idolu. Smutné piesne v takýchto chvíľach mi najviac pomáhajú. Som typ dievčaťa, ktoré vie preplakať i celú noc. Niekedy si aj píšem do denníka, ako sa cítim, pomáha mi to. Viem, že v živote je to ako na hojdačke. Vždy si ale hovorím: ,,Ja to zvládnem!" Väčšinou sa z toho vyspím a nasledujúci deň sú slzy preč. Napriek takýmto chvíľam viem, že život je krásny a ja si ho užívam naplno.🙂