Keď sme zistili, že posledné dni babieho leta nám ponúknu ideálne teploty na poslednú jesennú opekačku, neváhali sme a išli sme opekať. Veď aj tí najusilovnejší a najvzornejší žiaci predsa neodolajú vôni slaninky a špekačiek, na chvíľu odložia knihy a pôjdu si užiť voľnú chvíľu s kamarátmi a spolubývajúcimi pri ohníku. A samozrejme, ako už býva zvykom, všetky aktivity sa nesú v duchu zásad Zelenej školy. Preto sme sa jedným očkom popozerali aj po okolí ohniska a odpadky, ktoré tam ostali po predchádzajúcich opekačkách sme dôkladne vyzbierali. Nemali sme však veľa práce, pretože naše ohnisko bolo tak trochu ukryté pred zrakmi bežných návštevníkov – predsa len, má svoje čaro chodiť na príliš nepoznané a neobjavené miesta. Najpodstatnejšie však je to, že sme sa zabavili a navzájom lepšie spoznali.