Návrat Janka Hraška

         V jednej malebnej dedinke neďaleko Michaloviec žili chudobní, no veľmi pobožní manželia Hraškovci. Veľmi sa ľúbili a túžili po dieťatku. Ako roky utekali, ich sen o malej fazuľke sa nenapĺňal. Hraškovci však boli aj veľmi dobrí hospodári. Ich čarovná záhradka a pole s úrodou patrili k najkrajším v okolí.

    V jednu svätojánsku noc sa Aničke Hraškovej prisnilo o dieťatku ležiacom uprostred ich hrachového záhonu. Mladá žienka sa v tom okamihu zobudila a bežala sa pozrieť do záhrady. Keď zbadala chlapčeka ležiaceho v hrachu, nemohla uveriť vlastným očiam. Celá rozradostená ho odniesla do chalúpky. Spolu s manželom pokrstili chlapčeka menom Janko a príkladne sa oňho starali. Učili ho pracovitosti, skromnosti, láskavosti, úcte a pomoci ľuďom i zvieratám. Janko nestihol ani poriadne vyrásť a už sa obšmietal po dedine s úmyslom konať dobro. Ako 10-ročný už pásaval kravy miestnych dedinčanov. Jedného dňa zbadal starenku, ktorá práve vychádzala z potravín. Snažila sa udržať v rukách viacero tašiek, no nevládala. Zakaždým si musela oddýchnuť. Janko k nej priskočil a odniesol jej nákup až k chalúpke. Starenka sa ani nestihla spamätať a Janko už bol fuč na druhom konci dediny. Pred kostolom sedel žobrajúci bezdomovec. Janko mal nasporené nejaké eurá z pasenia kráv. Bez váhania utekal do obchodu a kúpil žobrákovi chlieb, šunku i mlieko. Inokedy zas pomáhal najmä starým ľuďom sadiť, obrábať i zbierať úrodu z polí. Nevládnym ľuďom nosil lieky i jedlo priamo domov. Pomáhal i obecnému pánovi farárovi v kostole. Zvonil a miništroval každú svätú omšu. V jeden horúci letný deň dokonca vytiahol z jazera topiaceho sa turistu. Ošetroval choré i zranené zvieratká. Len čo niekto potreboval pomoc, Janko sa odrazu zjavil ako posol boží. Akoby bol spadol priamo z nebeských výšin. Rodičia Hraškovci si nevedeli Janka vynachváliť a každému rozprávali, akí sú naňho hrdí. Šikovný Janko, samozrejme, pomáhal aj im a doopatroval ich až do smrti. Vo svojom poslaní pokračoval dovtedy, kým ho neopustili vlastné sily.

     Hádam aj v dnešnej dobe si niektorí želáme stretnúť takého „Janka Hraška“, ktorý by každému nezištne pomáhal.

         Bianka Popiková 5.a