Radosť je pocit, ktorý nám ukazuje, že stačí naozaj málo k tomu, aby sme si vytvorili krajší deň či život. Stačí len jeden úsmev, stačí, že je pri nás jeden človek, stačí, že si vážiš veci, ktoré sú pre iných samozrejmosť a už vtedy nadobudneš pocit radosti.

  Ako spoznáme, že človek má naozaj radosť? Ten človek musí mať úsmev na tvári, ale nielen nejaký obyčajný. Najkrajší a najradostnejší úsmev je ten, ktorý ti udrží iskričky v tvojich očiach. Ten, ktorý donúti ostatných usmiať sa. Ten, ktorý prináša do tvojho srdca pokoj. 

  Kedy môžem mať radosť zo seba samého? Na túto otázku mám veľmi jednoduchú odpoveď: Každý deň! Každý deň spravíš niečo, za čo sa môžeš pochváliť a mať zo seba radosť. Mnohí z nás si myslia, že sa môžu pochváliť len za niečo veľkolepé, no mýlia sa. Pochváliť sa môžeš aj za to, že sa ti dnes síce nechcelo, ale postavil si sa z tej postele a išiel do školy alebo práce. Možno si v škole nedostal tú najlepšiu známku alebo si v práci nespravil všetko, čo si mal, ale snažil si sa. Možno si mal zlý deň a večer už nemáš chuť nič robiť, ale premohol si sa a umyl si ten riad, upratal si si izbu a mnoho ďalších vecí. Za všetky tieto veci sa môžeš pochváliť a môžeš byť na seba hrdý. Je to také všedné, však? Nie, ty si to spravil všedným! Pozeraj sa aj na tie obyčajné veci, ktoré robíš každý deň. Presne toto sú tie maličkosti, vďaka ktorým môžeš mať zo seba radosť.

  Radosť zo seba samého môžeš mať aj vtedy, keď budeš pomáhať ostatným. Verte mi, hovorím z vlastnej skúsenosti. Keď uvidíš skleslý pohľad na niečej tvári, príď za ním, pozri sa do jeho utrápených očí, úprimným úsmevom sa na neho usmej, objím ho a daj mu vedieť, že si tu pre neho stále bez ohľadu na to, ako moc budeš zaneprázdnený. A keď uvidíš, ako sa jeho kútiky úst pomaly dvíhajú, tak nakoniec zistíš, že to vlastne robí radosť aj tebe.

Nemusíš však pomáhať len ľuďom. Stačí aj to, keď zoberieš svojho psíka na prechádzku a uvidíš ten zápal v jeho očiach, ktorý z neho priam žiari, uvidíš s akou eufóriou vrtí chvostom a pre neho budeš znamenať jeho šťastie. A to všetko si spravil len tým, že si zobral do ruky obojok.

Prečo ti to spôsobuje radosť? Pretože to, že pomáhaš iným, vyvoláva v tvojom vnútri pocit radosti a dobije ťa to energiou. Čo tým chcem vlastne povedať? Skrátka, dajme radosť ostatným a radosť sa dostaví aj do nášho života!

   Ukončila by som to citátom od rímskeho filozofa Senecu: „Život je ako divadelná hra: nie je dôležité, ako dlho trvá predstavenie, ale ako dobre ho zahráme.“ Ubezpečme sa teda, že naša divadelná hra bude zahraná s tou najväčšou dávkou radosti!