Existuje veľa definícii slova sloboda. A každý si pod ňou predstavuje niečo iné. Sloboda prejavu, vyjadriť svoj vlastný názor, postoj. Sloboda rozhodovania sa, rozhodnúť sa na základe vlastného úsudku, mienky. Sloboda vierovyznania, právo na náboženstvo, ktoré uznáme za vhodné, dokonca ateizmus. A sloboda ako celok? Pre niektorých sloboda znamená robiť si čo sa človeku zachce a pre iných znamená sloboda isté normy, ktoré človek musí rešpektovať. Sloboda však nie vždy bola súčasťou každodenného človeka. Vezmime si napríklad nevoľníctvo. V definícii sa uvádza, že poddaný, roľník, nemôže zmeniť bydlisko, povolanie ani iné stránky svojho života a svojich detí, bez súhlasu zemepána. V Habsburskej monarchii bolo zrušené až Jozefom II. v osemdesiatych rokoch osemnásteho storočia. Ďalším príkladom je prenasledovanie evanjelikov a obmedzovanie náboženskej slobody. Protireformácia alebo rekatolizácia, ktorú viedol Rím ako odpoveď na reformáciu, sa neskoršie začala prejavovať drastickými spôsobmi. Jedným z nich bola aj inkvizícia. Väčšina ľudu sa preto nedobrovoľne stala katolíkmi. Našťastie, aj táto prehnaná krutovláda sa raz skončila vyslaním tolerančného patentu. Tretím bodom, ktorý by som chcela spomenúť bol nacizmus. Bola to diktatúra v Nemecku zahrňujúca rasistické teórie nadradenosť árijskej rasy či likvidáciou nižšej rasy. Kľúčovými slovami nacizmu sa stali: rasizmus, antisemitizmus, eugenika, genocída a fašizmus. Opäť sme sa dostali k prenasledovaniu osôb na základe vierovyznania, inej rasy a farby. A to nehovorím o vojakoch nemeckých vojsk, ktorým slová vlastná názor alebo vlastné rozhodnutia nič nevraveli. A vyjadrovanie nesúhlasu obyčajných obyvateľov nepripadalo do úvahy, ak chcel človek prežiť. Preto samú seba pokladám za slobodného človeka, hoci v tomto veku som ešte závislá od rodičov, no snažím sa robiť vlastné rozhodnutia, vyjadrovať svoje názory a slobodne sa rozhodnúť, ako chcem prežiť svoj život.

Dorina Ďurková, IX.A