Mám krásny život, ale občas
mi býva na duši clivo.
Prídem domov. Povinnosti.
Mobil zvoní. „Poď von!“ „Čosi.“
Doma žiadna zábava,
rodič príkaz zadáva.
Večer prídem. „Uprac izbu!
Vysyp smeti! Vypni hudbu!“
Súrodenec chýba mi,
rodičia sa rozviedli.
V škole riešia oblečenie
a aj moje vysvedčenie.
Dám si drogu. Zabudnem?
Čas mi chýba v tento deň.
Nič neriešim, idem si.
Netrápim sa na duši.
Ráno vstanem,
je mi jedno, čo je za deň.
Drogy nie sú zábava.
Život v troskách zostáva.
Chcem žiť stále v tento deň,
celý život žiť len chcem.
Bez drog život treba žiť,
kamaráti musia byť.
Ak máš smútok na duši,
kamarát ťa poteší.
Vypočuje žiaľ aj smútok
bez otázok čo, kto musí?
A drogu ti ihneď zhnusí.