Za piatimi horami a piatimi dolami žil starý opustený strom. Jedného dňa prišli drevorubači a tento strom zoťali. Zo smrti jedného sa narodilo veľa nových pasteliek. Mali rôzne farbičky. Najväčším huncútom spomedzi nich bola pastelka modrej farby. Všetci ju volali NášMartin! „NášMartin, zase si sa niekde zatúlal!“ kričí zelená pastelka. NášMartin sa už znova plavil na loďke po jazere a chytal ryby. Rád vystrájal a robil nezbedy. Pastelka s týmto menom mala rada vodu, rieky, moria i oceány. Dnes bol NášMartin veľmi smutný. Jazero, po ktorom sa plavil bolo plná odpadkov. Nepomáhala ani jeho modrá farba. Odpadky sa mu nepodarilo zakryť, premaľovať, zamaľovať. Ostatné pastelky videli, že NášMartin je deň čo deň smutnejší a smutnejší. Zdalo sa im, že stráca farbu. A to nie je dobré pre žiadnu pastelku! Pastelky prišli do školy. Presnejšie do 5.B triedy a oslovili deti. „Decká, potrebujeme vašu pomoc! Potrebujeme vyčistiť okolie jazera a odstrániť z neho odpadky! Deti mali radi pastelky, a preto súhlasili s nápadom. Dokonca prišli upratovať celé rodiny. Keď prišiel NášMartin k jazeru neveril, vlastným očiam. „Stal sa zázrak!“ kričala pastelka modrej farby. Ostatné farbičky sa len potichúčky usmiali. Žlté slniečko sa usmievalo, modrá hladina jazera sa ligotala. A nad jazerom zazvonil zvon, ktorý sa hojdal na zelenej vŕbe.