Okrem práce s tvorivým denníkom na rozvíjaní sebapoznania a vnímania seba i druhých, pracujeme od prvého ročníka s knihou "Škriatkovia pomáhajú deťom". Knihu som vytvorila, aby som deťom priblížila prostredníctvom rozprávok a aktivít k nim logicky aj názorne rôzne prosociálne postoje. V knihe sú hlavnými hrdinami škriatkovia Odvážlivko, Súcitko a Vďačko, ktorí deťom pomáhajú so sebapoznaním a korigovaním správania k druhým. Rozprávky a aktivity k nim pozornosť detí zamerajú na potrebu sebaovládania, potrebu vytvárania kompromisov a dohôd, potrebu stavať sa k posmešným slovám nevzťahovačne a v prípade potreby pochopiť, že zastať si spolužiaka, ktorý prežíva posmešné slová alebo iné negatívne správanie je postojom osobnej aj skupinovej odvahy. Rada by som tu opísala, ako sme si po prečítaní rozprávky Peter a škriatok Odvážlivko z knihy "Škriatkovia pomáhajú deťom" priblížili a logicky zdôvodnili pozitívne dôsledky odvahy ako úprimnosti k sebe a k druhým.

Deti si počas aktivít vždy posadajú do kruhu. Vyvolala som dve deti, jedno sa postavilo za druhé a opýtala som sa ostatných detí: „Je odvážny ten, kto je v úkryte?“ "Ak vyjde z úkrytu, je odvážny a prečo? Deti odpovedali na prvú otázku "Nie" a na druhú otázku odpovedali, že vystúpením z úkrytu prekonáva strach a rozvíja odvahu. Potom som deťom povedala, že aj my máme úkryt, ktorými sú naše ústa: Vyvolala som dve deti, jedno predstavovalo ústa. Rozpažilo si pred seba ruky a spojilo. Druhé bolo ukryté za prvým a  podala som mu papierové karty s názvami a obrázkami: PRIZNAŤ STRACH, PRIZNAŤ CHYBU, PRIZNAŤ PRAVDU. Ostatné deti som upozornila na to, že tieto postoje sú veľmi dôležité, keď riešime nedorozumenia

Potom som poprosila prvé dieťa, aby ruky od seba oddelilo, čím znázornilo otvorené ústa a druhé dieťa som poprosila, aby predstúpilo pred to prvé. Deťom som položila ďalšie otázky: „Je odvážny aj človek, ktorému z úkrytu úst vyjdu tieto dôležité vety - dokáže opísať situáciu pravdivo, prizná si chybu, vyjadrí obavy či iné pocity, keď potrebuje pochopenie alebo pomoc? Deti prekvapene odpovedali, že tieto činy sú odvahou. Zároveň som poukázala deťom na jednu dôležitú skutočnosť: „Všimnite si, že ten, kto vyjadrí obavy a iné pocity, otvorene povie pravdu a prizná si chybu, pristupuje k ostatným bližšie. Je nielen úprimný, odvážny, ale aj ústretový a snaží sa o blízkosť. Zaslúži si ocenenie a povzbudenie.Tu nám vznikol v komunitnom kruhu zaujímavý rozhovor, zameraný na postoj k chybám. Naše spoločné postrehy:

Keď si opravujeme chyby v zošite, musíme ich vidieť-"chcieť vidieť".Ak by sme ich odmietali vidieť, dostávali by sme negatívne hodnotenia a nenaučili by sme sa správne vedomosti a zručnosti.

Chyby, ktoré robíme v nedorozumení - posmešky, obvinenia, údery "môžeme tiež dať do zátvorky". "Dať ich do zátvorky vo vzťahoch" znamená odvahu a veľkú snahu "chcieť ich vidieť" aj u seba, priznať si ich pred sebou a aj pred druhým.

V živote rozvíjame najmä seba. 

Ak rozvíjame správne zručnosti - ne-obviňovanie, pozorné počúvanie druhej strany, komunikáciu v tvare - čo cítim ja, prinášame upokojenie do nedorozumenia..

Ak stále používame - súdenie, obviňovanie, útočíme na dôstojnosť druhého človeka, ktorý sa môže uchýliť k obranným reakciám. 

Pri získavaní zručností a vedomostí potrebujeme na opravu chýb snahu a vo vzťahoch aj snahu spojenú s ODVAHOU - úprimnosťou k sebe a k druhým,. 

Názorné aktivity a rozhovory k nim a máme vždy ku každej rozprávke z knihy "Škriatkovia pomáhajú deťom".

Všetky tieto rozhovory z aktivít a rozprávok využívame pri riešení nedorozumení.