Jesenné sústredenie

    Chcela by som sa s vami podeliť o zážitky z nášho jesenného sústredenia atlétov našej školy zo Športového klubu Comenium. Toto sústredenie sme absolvovali na Zemplínskej šírave. Boli sme ubytovaní v hoteli Glamour. Len čo sme prišli pred hotel, čakalo nás tam prekvapenie – stretli sme sa s naším premiérom, Petrom Pelegrinim, s ktorým sme sa aj odfotili. Počas celého sústredenia sme mali bohatý program, ktorý pre nás pripravili naši tréneri a učitelia. Okrem tréningov pri brehoch Šíravy sme podnikli aj niekoľko zaujímavých prechádzok alebo túr.

    Hneď v prvý deň popoludní sme si spravili menšiu túru z hotela Glamour na stredisku Kamenec na Vinianske jazero. Najprv sme šli chodníkom cez rekreačnú oblasť Kaluža a pri Salaši na Medvedej hore sme odbočili doprava a lesom sme sa pobrali k Vinianskemu jazeru. Bola to veľmi príjemná prechádzka, aj keď niektorým sa zdalo, že je to ďaleko. Po príchode na Vinianske jazero sme si chvíľu oddýchli a pokochali sa pohľadom na prekrásnu prírodu a jazierko. Jazero Vinné sa nachádza 10 kilometrov od nášho okresného mesta Michalovce. V lete je vyhľadávaným miestom pre turistov, pretože leží v malebnom prírodnom prostredí obkolesenom hustými lesmi. Asi po hodine sme sme sa vracali naspäť. Na spiatočnej ceste sme odbočili z našej trasy a pokračovali na vrch Senderov (svätý Ondrej). Pod vrcholom Senderova sa nachádzajú zaujímavé zrúcaniny kostolíka svätého Kríža. Z menšieho jednoloďového stredovekého románskeho kostolíka sa zachovali nadzemné murované časti. Prvá správa o kostole sv. Kríža je z r. 1336. Spomína sa ako miesto pustovníkov. Začiatky výstavby tohto kostolíka spadajú do 11. – 12. storočia. Zrúcanina kostolíka leží juhovýchodne od obce Vinné v horskom masíve Senderov v nadmorskej výške 231 metrov. Do záchrany tejto stavby sa pustili dobrovoľníci v r. 2012. Nachádza sa tam aj vyše 5m vysoký drevený kríž a informačná tabuľa. Z kopca je nádherný výhľad na Zemplínsku šíravu a okolité obce.

     Našou ďalšou zaujímavou túrou bol výstup na vrch Vihorlat. Je to najvyšší vrch v pohorí Vihorlat, nadmorská výška 1075,5m , vzdušnou čiarou je vzdialený asi 20 km od Michaloviec, severne od obce Poruba pod Vihorlatom, odkiaľ sme aj my uskutočnili náš výstup. Vihorlat patrí medzi nečinné vyhasnuté sopky, je súčasťou Chránenej krajinnej oblasti Vihorlat. CHKO bola vyhlásená v r. 1973 a je najmenšou chránenou krajinnou oblasťou na Slovensku. Vrcholové časti vrchu zaberá Národná prírodná rezervácia Vihorlat. Bola vyhlásená v r. 1986 na výmere 50,89 ha s najvyšším, 5. stupňom ochrany. Vrcholové časti patria do chráneného územia Vihorlatský prales, ktoré bolo v r. 2007 zapísané do zoznamu Svetového prírodného dedičstva UNESCO v kategórii Karpatské bukové pralesy. Nájdeme tam vyše 240-ročné buky. Vihorlat má vlastne dva vrcholy, ktoré sú od seba vzdialené asi 400 metrov. Na tom vyššom stojí mohutný železobetónový pylón (postavený v r. 1931 – 35). Je zakončený malým krížom a je na ňom umiestnená schránka s vrcholovou knihou, do ktorej môžu turisti zaznamenať svoj výstup.

     V hoteli Glamour boli v tom istom čase ako my ubytovaní aj žiaci z Bardejova, (tiež atléti),takže sme skoro všade chodili spolu s nimi. Dostali sme balíčky s jedlom, lebo obed sme nestíhali. Keď dorazil autobus, nastúpili sme a išli sme do obce Poruba pod Vihorlatom a odtiaľ sme už stúpali pešo do kopca. Cesta bola náročná a dlhá, no zvládli sme to. Išli sme po rôznom teréne, miestami bol dosť hrboľatý a kamenistý. Tesne pred úplným vrcholom sme sa zastavili pri malom altánku, kde sme sa najedli a počkali sme na tých, ktorí boli trochu nižšie. Asi po 20 minútach sme pokračovali v ceste a napokon sme došli až na vrch. Tam sa nám naskytol nádherný výhľad na Zemplínsku šíravu a na našu krásnu krajinu. Urobili sme si fotky a pomaly sme sa vybrali naspäť. Cesta späť bola jednoduchšia. Dokonca sa nám podarilo nazbierať aj dubáky a iné hríby. Potom sme nastúpili do autobusu a následne sme prišli pred hotel. Vrátili sme sa do izieb a chystali sme sa na večeru. Túra bola úžasná a nikdy na ňu nezabudnem. Určite sa na Vihorlat ešte vrátim.

     Aj večery sme trávili na tomto sústredení veľmi zaujímavo. Naši učitelia si pre nás pripravili rôzne prezentácie o olympizme, kvízy o športe a filmy. Boli sme aj odmenení – odznakmi. Okrem toho sme si boli aj zaplávať vo wellness centre Hotela Chemes, kde sme relaxovali vo vírivke a saune.

Verím, že nielen ja, ale aj ostatní žiaci si odniesli z tohto sústredenia mnohé poznatky a nezabudnuteľné zážitky. Už sa teším na ďalšie takéto sústredenie.

                                                                                                                Simona Drabiková 7.a

zdroj: internet