SLON A MYŠKA

     Bol raz jeden slon, ktorý si pokojne ležal a oddychoval v ZOO.

Podišla k nemu myška a pýta sa ho: „Čo robíte, pán slon?“

Slon jej len odvrkol: „Nestaraj sa!“ Odpovedal.

„Prepáčte, ale mohla by som s tebou zostať v klietke? Budem ti na dobrej pomoci.“ Tichým hláskom poprosila myška.

„Najprv mi povedz, ako sa voláš?“ Opýtal sa mohutným hlasom slon.

„Volám sa myška Eliška.“ Zapišťala myška.

„Ja nemám meno.“ Smutne zvesil slon hlavu až sa mu chobot dotkol zeme.

„Môžeš sa volať Emil. To je super meno pre slona.“ Radostne zvolala myška Eliška. Slon prikývol a v očiach sa mu zaiskrilo.

    Myška Eliška si nevšimla, keď v tom znenazdajky, tichým krokom pristúpil ku klietke hladný lev, schmatol myšku za chvost a už ju ťahal von z klietky. Slon vyskočil a ani chvíľu nepremýšľal, či má svojej novej kamarátke pomôcť. V poslednej chvíli myšku Elišku zachránil. Aj keď sa hovorí, že slony sa myší boja, stali sa z nich nerozluční priatelia. Prešlo veľa týždňov a malinká myška trávila so slonom Emilom všetok čas.     Jedného dňa zavítal do ZOO majiteľ a rozhodol sa, že slona Emila vypustia na slobodu. Emila chytili do obrovskej siete a nechali ho tak po celú noc. Emil plakal, prosil, ale nič. Vtom jeho nárek začula myška Eliška a ihneď mu pribehla na pomoc. Slon Emil jej všetko vyrozprával a myška nelenila. Mala totiž jednu zbraň, ktorou slona vyslobodila. Ostré zúbky. Prehryzla nimi hrubú sieť a slona vyslobodila. Podarilo sa im utiecť zo ZOO a skryť sa neďaleko v hustom lese, z ktorého sa už nikdy nevrátili späť do mesta.

Sofia J., 5.AZ