Konečne prišli prázdniny. Skupina pubertiakov sa zišla po vyučovaní v triede pri poslednej lavici. Začala téma ,,opustený dom“. ,, Hmm...opustený dom? Myslíš ten...ten na konci ulice?“ spýtala sa vystrašene Ema. ,,Áno!“ odvetila Layla s úsmevom na tvári. ,,Ale...ale... vieš že tam straší?“ opäť sa spýtala Ema. ,,Prosím ťa, to sú iba výmysly!“ povedal John sebavedome. ,,Pôjdeme tam večer, čo vy na to?“ spýtala sa Layla ostatných. ,,Super, bude sranda!“ vykríkol Mike. ,, Ničoho sa neboj Ema, uvidíš, že sú to iba povery.“ Povedala Layla, aby sa Ema upokojila. ,, No dobre tak sa vidíme večer, čaute.“ Povedal John.

    Tak sa teda skupina zišla o ôsmej na mieste. ,, Vitajte!“ privítala ich Layla. ,, Ste pripravení vojsť dnu?“ spýtala sa ich. ,, Jasné, že váhaš!“ zvolali Mike s Johnom. Keď vošli dnu, zacítili hrozný zápach, akoby tam ležali mŕtvoly, ale nikde žiadna. Keď podišli hlbšie do domu, dvere za nimi sa zabuchli. Skúšali ich otvoriť, ale snažili sa márne. Išli sa porozhliadnuť po dome, či nenájdu niečo zaujímavé. John našiel staré dvere, ktoré smerovali do pivnice. Keď ich otvoril, dole viedli dlhé strmé schody obklopené pavučinami, príliš veľkými na to, aby tade prešli. Mike mal našťastie zapaľovač a tak mohol pavučiny ľahko odstrániť.

    Vybrali sa pomaly dole schodmi, ale v tom okamihu sa spustili hlasy. Na chvíľu sa zastavili a počúvali ich. Čím išli hlbšie do pivnice, tým boli hlasy silnejšie. Akoby to boli náreky nejakej ženy. ,, Haló... je tam niekto?“ spýtal sa John. Vtom zvuky prestali. ,, A čo teraz? Ono nás to dostane, hovorila som to , ja som to h.... .“ ,,Pšššššt!“ Mike zakryl Eme ústa s rukou. Layla s Johnom zišli zo schodov a obzerali sa okolo seba, či tam niekto nie je, ale nik tam nebol. Vtom zazrela Layla obrovský tunel z pavučín, no keď išla spraviť krok , noha sa jej zasekla v pavučine. Ako sa pokúšala nohu vytiahnuť, všetky pavučiny sa začali triasť. Z tunela sa ozývali kroky. Nie celkom obyčajné, bolo to niečo ako cupitanie ôsmich nôh. John sa vystrašene pozrel do tunela. Bola tam hrozná tma, no keď sa lepšie pozrel uvidel obrovského pavúka. ,, Áááá...!“ zvolal. ,,Čo sa deje?“ spýtala sa vystrašene Layla. ,,Pa...pa...pavúk!!!“ Z tunela vyšiel obrovský pavúk. Mal približne tri metre. ,,Pomoooooooc!“ zvolala Layla. Vtom prišli Ema s Mikom. ,,Čo sa to tu deje?“ spýtal sa Mike a uvidel Johna s palicou v ruke, ako súperí s obrovským pavúkom. ,,Dočerta!“ zaklial. Rýchlo pomohol Layle. Rozbehli sa hore schodmi. ,,John, poď rýchlo!“ zvolala Ema. John strčil do pavúka a rýchlo bežal po schodoch. Všetci už boli hore a povzbudzovali Johna. Odrazil sa od posledného schodu a preletel dverami. Mike rýchlo pribuchol a zamkol dvere.

    Pavúk sa nechcel len tak ľahko vzdať. Narážal do dverí znova a znova. Skupina rýchlo utekala k predným dverám, ktoré sa predtým zabuchli. Zatiaľ čo Mike a John vykopávali dvere, Ema s Laylou sa otočili a zbadali otvorené dvere do pivnice. ,, Ľudia, ľudia! Tie dvere sú otvorené!“ zvolala Layla. ,,Počujete to?“ spýtala sa Ema. ,,Čože? Ema, kam to ideš?“ zvolal John, ale Ema vôbec nevnímala. Bola ako v tranze. ,,To robia tie zvuky!“ zvolal Mike, rozbehol sa za Emou, no niečo ho odhodilo späť. V dverách sa zjavil pavúk. ,,Ema...Ema...Ema! Nieeeeee, kam to ideš?“ kričal Mike. ,, Mike, je neskoro. Poď!“ volala na neho Layla. Johnovi sa zatiaľ podarilo vykopnúť dvere. Obidvaja vybehli von, ale Mike bol stále vnútri. ,,Mike, poď!“ volali na neho.   

    Mikovi sa spustili po tvári slzy. Posledný pohľad na Emu bol ako ju pavúk motá do pavučiny. Vtom ho John a Layla odtiahli von a spoločne utekali. Popritom zazreli ženu na streche. Spievala tú istú uspávanku ako Ema. O pár týždňov sa dozvedelo celé mesto o tejto hroznej tragédii. Dosiaľ sa nevie, kto vlastne bola tá žena.