V jeden chladný zimný večer panovala všade vianočná nálada. V istej dedinke ste mohli vidieť v domčekoch vysvietené sviečky a v každom okne vianočný stromček inej farby. Samozrejme. Však už o dva dni sú Vianoce.

        V jednom domčeku žila žena s dvomi malými dievčatkami. Lenka mala iba jeden rok a staršia Hanka mala šesť. Mama bola s otcom rozvedená, a preto k nim chodil až po Vianociach. Žil až ďalej v meste, kde sa nasťahoval krátko po rozvode. Nevadí. Mame bolo s dievčatami aj samej veselo. Malá Lenka ešte väčšinu času spala. Hanka sa dosť obávala tohtoročných Vianoc. Rok predtým práve v tento čas sa mama s ockom pohádali a tým sa to celé začalo. Preto mala Hanka pocit, že nenávidí Vianoce a neteší sa na ne tak, ako minulé roky. Mama sa jej snažila vysvetliť, že už pred tým sa hádali a že na Vianoce to iba vyvrcholilo. Ale Hanka za dôvod ich hádky stále považovala Vianoce. Preto, keď si šla ľahnúť dvadsiateho druhého decembra, tak si povedala, že zajtrajšok je posledný fajn deň.

        Ráno sa zobudila na cinkanie hrncov v kuchyni. Mama už varila večeru a chystala sa piecť zákusky. Lenka ešte tíško spala v kolíske. Hanka vstala a vybrala sa smerom k televízii v obývačke. Nechcela mať nič spoločné s večerou ani s pečením zákuskov. Ale keď zapla televíziu, hneď na prvom programe išiel Mrázik. Hanka znechutene prepla na ďalší program, kde ale išlo Sám doma. A na ostatných programoch išli tiež iné vianočné filmy a rozprávky. Hanka vypla televíziu a išla si sadnúť k počítaču. Prvá ju tam privítala reklama na vianočné ozdoby v akcii. Keď si zapla online hry, na boku jej stále vyskakovali nové vianočné ponuky. Aj to ju prestalo baviť a počítač radšej rýchlo vypla. Išla si sadnúť ku knižke do obývačky. Onedlho sa z kuchyne ozval zvuk rádia. Mama si veselo pospevovala vianočné koledy. Ani pri knihe nie je úplný pokoj. Preto Hanka popoludnie presedela pri mame, ktorá počúvala koledy a musela aj pomáhať pri pečení medovníkov a iných zákuskov. Keď sa Lenka náhodou zobudila a začala plakať, tak ju Hanka tíšila. Pred mamou sa tvárila, že ju to aspoň trochu baví, ale v skutočnosti už chcela, aby sa prestalo piecť. Keď si išla večer ľahnúť, počula mamu, ako telefonuje so starkou. Hovorila jej niečo v zmysle, že Hanka možno bude mať Vianoce rada. Zaspávala s pocitom, že to tak ale nikdy nebude.

        Hanka sa zobudila skoro ráno na zvláštne cinkanie zvončekov. Vstala z postele a vybrala sa do kuchyne. Cinkanie išlo zvonka. Hanka otvorila dvere na terasu a najprv neverila vlastným očiam. Po oblohe leteli sane, ktoré ťahali dva soby a na nich nesedel nikto iný ako Mikuláš. Hanka si pretrela oči. Vidí dobre? Mikuláš sa pozrel priamo na ňu a priletel na saniach bližšie. Hanka sa naňho dívala s otvorenými ústami. A zrazu len prehovoril: " Poď so mnou, Hanka, prisadni si, niečo ti ukážem." Hanka si začala veci zrovnávať v hlave. Po oblohe lieta rozprávkový Mikuláš na saniach a chce, aby s ním niekam šla. Ani nevedela ako, ale už sedela na saniach. Do očí jej fúkal studený vietor. Na sebe mala iba pyžamo, ale vôbec jej nebola zima. O chvíľu sane pristali. Keď Hanka vystúpila, tak prišlo ďalšie prekvapenie. Všade snežilo. Nachádzali sa v snehobielej krajine ako z rozprávky. Uprostred všetkého sa rozprestieral palác veľký a majestátny ako z Disney. Mikuláš vzal Hanku za ruku a viedol ju smerom do zámku. Hanka presne nevedela, čo sa deje, lebo bola zo všetkého tohto zmätená. Vošli do paláca. Ocitli sa vo veľkej prepychovej miestnosti. Nachádzal sa tu krb a veľký stôl s jedlom pre hostí. Kým sa Hanka spamätala, Mikuláš bol preč. Na chvíľu bola v miestnosti sama. O malú chvíľku sa pri nej ocitla žiara, z ktorej vznikol nádherný anjel. Mal dlhé zlaté vlasy a trblietavé biele šaty aj s krídlami. Pozrel sa na Hanku a usmial sa. Hanka sa nedokázala usmiať. Sama nevedela, čo sa deje a stále sa jej to zdalo nemožné. Anjel ju chytil za plecia, usmial sa a preriekol: " Vianoce sú sviatok pokoja a šťastia Hanka. Za nešťastie medzi tvojou mamou a ockom nemôžeme my. Proste sa to malo stať. Nemôžeš dovoliť, aby ti to vzalo to najkrajšie z Vianoc." Anjel sa na Hanku prosebne zahľadel veľkými modrými očami. Hanka chvíľu nevedela, čo povedať, ale potom si sama uvedomila pravdu. Usmiala sa na anjela a prikývla. Anjel jej úsmev opätoval.

        Zrazu Hanka zase začula zvuk zvončekov a celý svet sa jej roztočil pred očami. Otvorila oči. Nachádzala sa v posteli pod perinou. V kuchyni jej mama cinkala zvoncami na výzdobu. Bol to iba sen, ale Hanka sa z neho poučila. Nemôže si nechať zobrať Vianoce kvôli veciam, ktorá s nimi nesúvisia. Rozhodla sa, že si bude Vianoce užívať a tešiť sa na ne. A tak to aj robila. Vstala z postele a išla pomôcť mame s prípravami na večer. Už sa nemohla dočkať večere.