Vianočná vražda

(časť prvá)

"Šaty s vlečkou, stříbrem vyšívané, ale princezná to není, jasný pane. A toto nám každý deň až do Silvestra znie v telke. Čo povedať, moja rodina má asi alzheimra, ktorého som ja nezdedila, keďže mne ten film už riadne lezie na nervy a ich vie ešte vždy nadchnúť. Pred tromi dňami sme boli kupovať vianočný stromček, ktorý ešte stále stojí opretý vonku o stenu domu, lebo nikoho ešte nenapadlo ho presunúť do obývačky. Asi to zas ostáva na mne, len čo nájdem ozdoby a stojan na stromček. Pribehla mi s ním pomôcť aj sestra Niky. Po tom, ako sme ho vyniesli do obývačky, kde sa krásne vynímal, mu už chýbajú len ozdoby. Niky doniesla podomácky vyrobené ozdoby z cestovín, škorice a sušeného ovocia. Ja obmotávam stromček svetielkami. Stromček je ozdobený a už utekám piecť vianočné pečivo s babkou, ktorá je bývalá pekárka a výherkyňa všetkých pekárskych súťaží na Slovensku. Čo sa týka mňa, pečenie nepatrí do mojej najobľúbenejšej činnosti. Radšej tie koláče ozdobujem všakovakými ozdobami a farebnými polevami. Perníky nepečieme, lebo máme ešte z minulých Vianoc, keďže tie piekla mamka. A verte mi, s tými by ste po hlave nechceli.

No paráda! Mám päť minút na to, aby som sa prezliekla, lebo sem príde celá rodina a bude tu až do Silvestra. To znamená, že sa budem tlačiť v posteli so sesternicou, bratrancom a ich psom Denym, ktorý mi stále oslintá všetko naokolo. Už sú tu. Dvadsať ľudí sa nám nasáčkovalo do domu. Prišla aj teta Skarlet s novým priateľom, Otom. Teta Skarlet každý mesiac donesie nového priateľa, ale tento drží rekord. Už sú spolu päť mesiacov, trinásť hodín a pädesiattri minút. Zo všetkých je tento najdivnejší. Ale aspoň nie je, ako jej bývalý Jakub, s ktorým som sa nerada rozprávala, lebo za všetkým hovoril rozumieš a ohadzoval sa rukami. Kým sa všetci usadia v dome, tak ja pôjdem vyvenčiť Denyho, aby mi nerobil hromádky na koberci. Kým Deny vykonáva potrebu, ja si píšem s Patrikom. Je to môj priateľ už roky. Zoznámila nás moja kamarátka Sára a som rada, lebo Patrik je ako moja spriaznená duša. Len škoda, že musel na Vianoce odcestovať za rodinou do New Yorku a tak mi nemôže robiť morálnu podporu pri tomto šialenstve, čo máme doma.

Už som doma. Všetci si posadali okolo stola a mamka so sestrou a babkou doniesli na stôl večeru. Už len čakali, kým sa vrátim. Pri večeri sa začali viesť dlhé dialógy a najčastejšie padali otázky: Ako sa vám darí? Čo ste robili počas roka? Atď. Po večeri sme sa presunuli do obývačky, kde sme sa zhúkli okolo telky a pozerali Tri oriešky pre popolušku. Áno, zas to isté. Radšej sa vykradnem a idem spať.

Ráno som sa zobudila na strašný krik z obývačky. Čo najrýchlejšie sme tam všetci nabehli a na zemi sme videli mŕtvu tetu Skarlet so zabodnutým svietnikom v chrbte. Rodičia hneď zavolali políciu a doktorov, ktorí už len skonštatovali smrť. Všetci boli zaskočení a smutní zo smrti tety Skarlet. Jediný, kto sa netváril veľmi smutne, bol strýko Jery, ale ten nerád prejavoval emócie.

,,To nedáva zmysel, prečo by ju chcel niekto zabiť? "spýtala sa mamka. Nikto neodpovedal, až po chvíli sa ozval strýko Jery. ,,Mohol to byť hocikto z jej bývalých priateľov a musíš uznať, že Skarlet nezlomila srdce len jednému mužovi, ale skoro polovici mesta." S týmito slovami odišiel z obývačky spolu s ockom a za nimi vybehol aj Deny. Ostatný ostali dnu a obývačke sa oblúkom vyhýbali. Mňa najviac zaujímalo, ako sa vrah dostal dnu, keď boli všetky okná a dvere zatvorené a pánty neboli vypáčené? Možno bláznim, ale myslím si, že to bol niekto zvnútra a mám v pláne zistiť kto. Zatiaľ o svojom zistení nebudem nikomu hovoriť.