18.9. 2019 nás všetkých čakala dlhá 22 hodinová cesta do mesta Nice.Po príchode sme mali promenádu po krásnej kamenistej pláži ktorej krása neušla žiadnemu oku. Po prehliadke mesta sme sa dostali do dlho očakávaných "apartmánov". Večer sme využili možnosť kúpania v mori, odkiaľ bol krásny výhľad na nočné Saint-Tropez. Ráno nás čakalo majestátne mesto Marseille, kde sme navštívili ostrov If a na ňom aj pevnosť s identickým názvom. Neušla nám ani prehliadka samotného mesta Marseille

Piatkové doobedie nám v hlavách znela pesnička: „Welcome to St. Tropez“, a to úplne oprávnene. Prechádzajúc sa popri tých luxusných plachetniciach a jachtách s morským vánkom zapletajúcim sa do vlasov sa človek cítil ako hlavná hviezda v klipe či dokonca vo filme. Umocnila to aj návšteva Múzea žandára zo St. Tropez, ktoré je ladené v autentickom filmovom duchu. Ani toto mesto nás nesklamalo a zase sme raz boli ohúrení francúzskou eleganciou miesiacou sa s čarom prímorského mestečka. Zvyšok dňa sme strávili v areáli, ktorý sa stal na niekoľko dní naším domovom .

Na začiatku víkendu sme zavítali do fragonárie, kde sme boli oboznámení s výrobným procesom tohto rodinného podniku a následne sme ocenili možnosť kúpy príjemných vôní ako suvenír pre našich blízkych. Voňaví sme si sadli do autobusu a zamierili sme na poslednú plánovanú destináciu nášho pobytu, ktorou bolo kráľovsky nádherné a honosné Monako. Naše prvé kroky viedli do Kniežacieho paláca, kde tajomstvo zmyslu zariadenia miestností v starobylom vznešenom štýle bolo odhaľované audio sprievodcom priamo do našich uší. Naše poznávanie princa, ktorý je dušou tohto miesta však ešte nekončilo ani po východe z paláca, lebo sme mali namierené ešte pozrieť sa na jeho zbierku vozidiel. Tá zahŕňala nielen novodobé formuly a autá, ale aj historické koče a motorky. Deň sa aj naďalej niesol v znamení luxusu vzhľadom na to, že sme pokračovali v prehliadke mesta a tá nás zaviedla do presláveného monackého kasína. Mali sme šťastie a dostali sme možnosť vojsť,aby sme si ho pozreli aj zvnútra. Zostávajúci čas do odchodu autobusu sme sa každý ponorili do ulíc tohto luxusného štátu a nechali sme ho ,nech nám o sebe povie toľko, koľko za ten čas len stihne.

Po tomto dlhom dni sme sa všetci zišli zas a znova v autobuse na ešte dlhšiu cestu. Deň a noc sa nám v určitých chvíľach vliekli, inokedy zas akoby aj naša dobrá nálada poháňala autobus vpred. A tak so šťastným príchodom na Slovensko, v nedeľu večer, sa naše dobrodružstvo skončilo.