O modrom danielovi

Jedného dňa sa na lúke páslo stádo danielov. Všetci mali hnedú srsť, iba jeden medzi nimi vynikal. Mal totiž modrú srsť. Poobede sa mladé danielíky hrali na schovávačku, ale nechceli so sebou zobrať daniela s modrou srsťou. Ten pyšne odpovedal, aby si nemysleli, že je sklamaný:

„Nevadí, nechcem si zašpiniť svoju krásnu modrú srsť!“

„Dobre, nebudeme ťa nútiť. Ideme sa hrať sami,“ odpovedal jeden z hnedých danielov.

Počas schovávačky sa však na okraji lesa objavila svorka vlkov. Keďže ostatné zvieratá sa hrali, nevšimli si ju. Iba modrý daniel spozoroval, že sa niečo deje. Okamžite ich upozornil, aby sa dali na útek. Prišli však k malému bahnitému jazierku a už nemali kam utekať. Začali panikáriť. Vtedy situáciu opäť zachránil modrý daniel, keď im povedal:

„Schovajme sa do blata, tam nás nikto neuvidí, ak sa nebudeme hýbať!“

Všetky daniele dali na jeho radu a schovali sa. A naozaj! Vlci si poobzerali okolie a keď nikoho nevideli, postupne odišli. Modrý daniel sa tak stal ich záchrancom.

POUČENIE: Priateľov si máme vážiť a prijať ich takých, akí sú.

O žabe a bocianovi

Raz sa pri jednom jazierku ocitol bocian. Bolo to v neznámej krajine, ktorú miestni nazývali Feritopia. Hľadal si niečo pod zub a zrazu zbadal žabu menom Matilda. Na prvý pohľad sa mu zdala malá a slabá. Z jej nenápadného výzoru sa začal vysmievať. Matilda sa bránila a prosila ho, aby sa jej nesmial, pretože sama vie, aká je. Vtom sa pred nimi objavil vlk a začal na bociana útočiť. Povedal si: „Na žabe si nepochutím, ale na bocianovi áno. Musím si ho uloviť!“ Žaba neváhala a začala hľadať pomoc. Svojím kvákaním prilákala okolité zvieratká a prosila ich pomoc:

„Zachráňte bociana, je to môj kamarát!“

Zvieratká vytvorili kruh a obkľúčili vlka. Ten usúdil, že proti takej veľkej skupine zvierat nemá šancu, a tak ušiel cez jedinú medzierku, ktorú zvieratá nechali voľnú. Bocian bol žabe veľmi vďačný a už nikdy sa jej znovu nevysmieval.

POUČENIE: V núdzi spoznáš priateľa.

Smädný medveď

Medveď, ktorý býval často smädný sa vybral hľadať studňu. Kráčal dlhé hodiny, až kým neuvidel veľký dvor s krásnou studničkou. Bežal k nej tak rýchlo, až zakopol o kameň. Keď sa horko-ťažko pozbieral zo zeme, konečne pristúpil ku studni a zistil, že je prázdna. Sklamaný medveď sa už poberal preč, keď na neho spadla pasca. Nadával si:

„Aký som ja len hlúpy, že som zase takto naletel.“

Podobná nepríjemnosť sa mu stala už pred rokom blízko lesa, v ktorom býval.

POUČENIE: Vždy buď opatrný!

Bundášik a slimák

Bol raz jeden pes menom Bundášik. Jedného dňa sa vybral na pole. Po ceste stretol slimáka a začal sa mu posmievať:

„Aký si len pomalý, nikoho nepredbehneš!“

Slimák v rozčúlení navrhol preteky. Dohodol sa so psom, že vyhrá ten, kto prejde z jednej strany poľa cez cestu na druhý koniec poľa. Nadišiel deň pretekov. Obaja pretekári boli pripravení a po dohode odštartovali. Pes si bol istý, že má víťazstvo isté. Po ceste však v labke zacítil triesku a nemohol pokračovať. Slimák ďalej bežal a hoci psa nikde nevidel, nevšímal si to. Myslel iba na cieľ. Pes si začal labku vylizovať a triesku nakoniec vytiahol. Rozbehol sa a dobehol do cieľa. Sklamaný zistil, že slimák ho naozaj predbehol. Uznal jeho výhru a už nikdy sa mu neposmieval.

PONAUČENIE: Všetko zlé sa nám v živote vráti.

Uštipačný Max

Bol raz jeden psík a volal sa Maxo. Mal veľmi rád oriešky, ale bál sa strašidiel. Jedného dňa sa priblížil k orieškovej skrinke, kde cítil vôňu svojej obľúbenej pochúťky. V panike však rýchlo utiekol, pretože v skrinke uvidel bubáka. Keď sa po dlhšom čase upokojil, vybral sa do Tesca kúpiť si oriešky. Ani tu však nemal šťastie, pretože zistil, že oriešky sú vypredané. Kúpil si teda aspoň rožky v zľave. Cestou domov stretol kamarátov a zastihol ich silný lejak. Počasie bolo teda rovnako mrzuté ako Max a nepomáhal mu ani fakt, že sa mu kamaráti vysmievali, pretože nenašiel žiadne oriešky. Bol taký nahnevaný, že jedného zo svojich psích kamarátov plesol chvostíkom po ňufáčiku a ušiel domov. Doma videl brata, ako lúska posledný balíček jeho orieškov a to ho ešte viac nahnevalo. Schmatol mu ich z ruky a zaumienil si, že ho bude v noci strašiť. Povedal si, že bude taký uštipačný, ako ostatní, ale zabudol na dôležitú vec. Jeho brat sa strašidiel nebojí. Vo svojej búde sladko spal a ani Maxov krik ho nevyplašil. Hneď ho odhalil. Na druhý deň ho zlá nálada prešla a udobril sa s bratom aj s kamarátmi.

POUČENIE: Nič netrvá večne.