Meno je úplne zbytočné pri rozprávaní o tejto záhadnosti. To čo nevidí každý. Stačí sa zahľadieť do tých čiernych očí poriadne hlboko a uvidíte to nepoznané. To všetko čo skrýva pred svetom. Tá tajomnosť a vyberavosť jeho slov, ktoré prechádzajú jeho perami. Väčšine to príde ako namyslenosť. Ale pre mňa je to jeho výnimočná stránka. Nemá čas zahadzovať sa neprospešnými ľuďmi alebo niekým, kto ho ani trochu nezaujíma. Preto ak máte tú možnosť, aby s vami zdieľal svoje pocity a príbehy, tak mi verte, že sa môžete cítiť výnimočne. Je ako chodiaca záhada. Navonok tichý, ale jeho vnútro kričí. Pôsobí šedo, ale ak máte tú možnosť sa dostať tak blízko k jeho duši, tak objavujte aj nepoznané farby. Aj tie najväčšie chyby, ktoré má, ho robia tak dokonalým, preto je tak jedinečný.

Ema  2.B

.................................

Jej zelené oči mi každú noc a každý deň prenikali do duše. Jej hebká srsť sa pod mojimi dotykmi rozplývala. Mala hnedé a čierne pruhy. Dlhé biele fúziky pri papuľke a uprostred malý mokrý čierny ňufák. Ostré pazúriky, ktoré používala na driapanie domu. Bola dochvíľna. Každé ráno na raňajky v ten istý čas. Mala odvážnu povahu, do všetkého sa s radosťou priam vrhala. No pritom nikdy nestratila svoju eleganciu. Bola tak jednoduchá, no jej činy človeka vždy prekvapili. Nemala rada cudzích ľudí. K jej záujmom patrilo striehnutie na jedlo v kuchyni ešte s dvomi jej priateľmi. Spánok bol pre ňu ako za trest. Milujem ju aj keď neviem, kde práve je. Skrýva sa pred svetom aj so svojou krásou.

Liana  2.B