Keď EZOP (starogrécky bájkar, žil v 6.storočí pred Kristom) putoval po starovekom Grécku a rozprával svoje príbehy rôznym poslucháčom, vôbec netušil, že aj po stáročia sa budú rovnako páčiť deťom aj dospelým. Svoje bájky nikdy nezapísal, no iní ľudia ich zapísali namiesto neho, a tak aj my dnes môžeme čiastočne vychutnať atmosféru bájok a poučení z nich plynúcich. Aj naši šiestaci mali možnosť dnes preniknúť do tajov bájok a v spolupráci so Zemplínskou knižnicou Gorazda Zvonického podeliť sa o svoje čitateľské zážitky na besede o bájkach, a to nielen Ezopových. Dozvedeli sa množstvo zaujímavých informácií aj o živote I.A.Krylova, J.de La Fontaina a, samozrejme, Ezopa. Verše nielen o hašterivých vrabcoch a kohútovi sú smiešne, komické. Prostredníctvom zvady vrabcov sa autor vysmieva hlúposti, neznášanlivosti a iným nepekným vlastnostiam ľudí. Aj my sme mohli prostredníctvom dramatizácie precítiť niektoré aj zlé ľudské vlastnosti.

Starogrécky bájkar Ezop stretol raz pútnika, ktorý sa ho spýtal:

- Za aký čas sa dostanem do Elusis?

Ezop odvetil: - Choď ďalej!

To viem, že musím ísť ďalej, keď sa tam chcem dostať, ale ako dlho bude trvať cesta?

- Choď ďalej!

- Si smiešny! - povedal pútnik nahnevane a pokračoval v ceste.

Vtedy za ním Ezop zakričal: - O tri hodiny budeš v Elusise.

Pútnik sa otočil: - Prečo si taký bláznivý, že mi to vravíš až teraz?

A Ezop odvetil: - Najprv som musel vidieť, ako rýchlo kráčaš!