Hugo je králik, ktorý patrí malému osemročnému chlapcovi Alexovi. Alex má Huga veľmi rád, aj Hugo jeho. No a keďže práve prebieha Hugova a Alexova prvá jeseň a k nej patrí na Slovensku významný sviatok dušičky a ešte jeden sviatok Halloween, ale ten niektorí ľudia vôbec neoslavujú. Tak sa obaja rozhodli na počesť ich prvej jesene, urobiť si jesennú výzdobu z vlastne nazbieraných vecí. A tak sa vybrali von nájsť pár gaštanov popadaných na zemi, konáriky a hlavne nechýbali ani rôzne pestrofarebné listy. Listy nazbierali v základných jesenných odtieňoch, a to sú fialové, hnedé, žlté ani oranžové nechýbali, ba dokonca aj červené. Ale našli aj pár krásne prepojených viacerých farieb jesenných listov. Doma Hugovi napadlo, že si spravia s Alexom súťaž o to, kto spraví najlepšiu jesennú výzdobu, aby si pokus o jesenné ozdobovanie domu spríjemnili oveľa viac ako predtým. Pustili sa teda do roboty. Po pomerne dlhom čase chlapci svoje výtvory dokončili. Ako prvý ukazoval Alex. Ten vytvoril peknú a trochu smiešnu postavičku zo šišky. Postavička mala telo zo šišky, nádherný jesenný plášť tvoril pestrofarebný list, ruky pozostávali z malých konárikov. A oči? Pri tých si Alex musel vypomôcť umelými očkami z hračkárstva, ktoré na šiške len tak-tak držali. Postavička sa volala Šiškové strašidlo, aj keď nebola strašidelné, ale skôr vtipná. Prišiel čas na Huga. Keď Hugo ukázal svoj výtvor, Alex naň neveriacky pozeral s otvorenými ústami. Pred ním totiž videl malý prístrešok tvorený hlavne z konárikov a listov. K prístrešku pokračovala gaštanová cestička dlhá až po dvierka vykúzlené z malých konárikov spojených špagátikom.
,,To sa Ti ako podarilo?" opýtal sa nechápajúci Alex.
,,No normálne, tak ako si ty urobil to strašidlo," odvetil hrdo Hugo.
,,Veď si zajac, ty si musel podvádzať! Takýto domček ani ja neviem urobiť!" skríkol Alex presvedčený o svojej pravde.
,,Nepodvádzal, a navyše som králik nie zajac!" pokračoval Hugo, ,,to len ty si si zjavne nevšimol, že tu ten domček bol ešte predtým. Domček vyrobila predsa tvoja malá sestra, ja som vyrobil len cestičku."
,,Čo?"
,,Nehovorí sa čo, ale prosím a áno počul si dobre, veď čo ja s týmito labkami zrobím?" povedal už pokojným hlasom Hugo a spolu s Alexom sa zasmiali. A tak s úsmevom a radosťou pokračovali v jesennej výzdobe plnej veselých zážitkov.