3. Kapitola

   „A prečo si mu to nedokázala povedať?“ spýtal sa páníček. „Bojím sa, že by na nej robili pokusy, aby zistili, čo sa jej stalo a tak,“ smutne odpovedala. „Aké pokusy by na mne robili?“ spýtala sa ich Mia. „Haha, musíme si ešte zvyknúť na to, že máme hovoriaceho hafana," povedala panička Mii. „Ktovie, čo ešte vieš.“

     Keď sme prišli domov, hneď sa k bráne rozbehli Molly, Maggie, Cody a Hugo, ktorí nás doskákali. Išli sme k lavičkám a sadli si. „A čo so mnou bude ďalej?“ spýtala sa Mia. „Čo by s tebou bolo. Budeme žiť tak, ako sme žili,“ odpovedala panička Mii, a hodila loptičku, ktorá letela a letela. Všetci hafani sme sa za ňou rozbehli, ale v tom... Vzlietla som. Áno, čítate správne. Nielen, že dokážem rozprávať, ale dokonca aj lietať. Páníček a panička sa na to len pozerali a s úsmevom povedali: „Asi sa na neobvyklé veci budeme musieť pripraviť.“