Priateľstvo medzi ľuďmi môže byť silnejšie než oceľové lano, ale udržať ho nemusí byť vždy ľahké. Je to vzácny dar. Nemôžeš si ho kúpiť. No môžeš si ho zaslúžiť. A tu sa mi naskytá otázka: Je priateľstvo a láska medzi človekom a zvieraťom rovnako silné ako medzi ľuďmi navzájom?

Pes je najlepší priateľ človeka. Avšak toto tvrdenie neviem posúdiť, pretože psa nemám. Lenže, mohla by to byť skutočne pravda? Ja mám naozaj niekedy pocit, že mi zvieratá rozumejú lepšie než ľudia. Človek má odnepamäti rád zvieratá - či už psy, mačky alebo hady, levy a iné. Domnievam sa, že hlavným dôvodom je to, že zvieratá nevedia klamať. Ich duše sú čisté ako kvapky rosy, ich oči jasné sťa dve hviezdy – sú naozaj oknom do duše. Môžem v nich vidieť radosť, smútok, lásku, nenávisť, strach či odvahu, ale nikdy nie lož. Psy sú našimi skutočnými priateľmi.

Ale čo kone? Majestátne, silné zvieratá letiace po lúkach s vetrom opreteky. Oni sa neprosili o skrotenie, stále sú divoké a slobodné. Ale môže sa medzi človekom a koňom vytvoriť puto také silné, že ho nič nepretrhne?

Myslím, že áno. Kôň je živý tvor, nie stroj, jeho poslušnosť si nevynútime, ak sám nechce. Ak si získam dôveru koňa, stačí mi len niečo si pomyslieť a ak mi verí, spraví čokoľvek. Musí ma nasledovať, ale nikdy nie zo strachu, musí ma chcieť nasledovať. Prvá vec, ktorú som zistila, keď som začala jazdiť, bola, že ak nemám jeho rešpekt na zemi, v sedle ho nezískam. Kôň je ako zrkadlo, môj strach je aj jeho strach. Ak som na neho zlá, zatne sa aj on.

Moje začiatky v Apolovom sedle boli náročné. Najprv som ho nevedela prinútiť ani zdvihnúť hlavu, aby som mu dala ohlávku. Na zemi ma neposlúchal a v sedle dvojnásobne. Ale nevzdala som sa a pomaly sme si k sebe našli cestu. Získala som si jeho dôveru a on moju. Tri roky spriateľovania sa boli ťažké, ale čas dokáže zázraky. Dokonca aj s veľkým tvrdohlavým mladým koňom v puberte a teenagerkou v jeho sedle. Teraz so mnou už z lúky ide ochotne. Papuľu otvára už vo chvíli, keď sa mu zubadlo dotkne pysku.

Na začiatku som sa s ním musela doťahovať, aby sa vôbec pohol. Teraz mi stačí jemné prenesenie váhy a prejde do klusu. Jednou rukou sotva pohnem, on to zacíti a ihneď sa otočí na stranu, na ktorú pomyslím. Na najjemnejšie povely reaguje okamžite. Nakoniec príde zaslúžená odmena pre oboch, keď si môžeme spolu voľne zacválať.

Medzi ľuďmi a zvieratami môže vzniknúť puto, tak ako pri mne a Apolovi. Je len na nás, či dokážeme tento dar vytvoriť a udržať. A ako som už spomenula, kľúčom k úspechu je čas, ten dokáže aj nemožné.