OZZY sa zamiloval 2

Ahoj!

Tento príbeh Ti neradím čítať ak si nečítal príbeh OZZY sa zamiloval. Ak si ho čítal, tak pozorne čítaj aj tento. Toto je totiž pokračovanie.

Kráčali sme v parku, rozprávali sa o OZZYM a LUCIE (čítaj LUSY). Nakoniec sme si sadli na lavičku a pustili psov.

V tom si Melinda vydýchla a povedala: „Simi, chcem Ti niečo povedať...“ Zvážnela som. Prečo? Lebo hovorila vážne, znepokojene a aj trochu smutne.

„Vieš ako som chcela ísť na tú hudobnú školu a ako sa rodičom poskytlo povýšenie,“ povedala mi. „Áno ale to je až na druhej strane republiky,“ hovorila som smutne. A Melinda pokračovala: „ Áno ja viem. A budeš mi chýbať.....a LUCIE bude chýbať OZZY,“ hovorila. Vybuchla som ale šťastím: „Jéj! Ty si splníš sen! A aj tvoji rodičia!“ „Ale tebe nevadí že sa ......“ začala hovoriť Melinda. Ale ja som jej skočila do reči: „ SŤAHUJETE! Ale čo OZZY a LUCIE....“

Asi po hodine som jej odpustila. Odkráčali sme domov a pripravili sa na zajtra. (Zajtra sa mali odsťahovať).

Na ďalší deň,, keď nastupovali do auta, bol každý smutný ale aj nadšený. Mávali sme im a oni nám, kým nezmizli z dohľadu. „MAJTE SA! AHOJ! AHOJ!“ zneli posledné pozdravy.

Prišli sme domov a OZZY úplne smútil. Premýšľala som ako ho rozveseliť. Dala som mu také malé utešenie. Kosť. A OZZY ju celú zjedol. Samozrejme, že potreboval ísť na psí záchod. Tak som ho zobrala do parku a OZZY ako by sa reštartoval. Ako? Prestal poslúchať. LUCIE naňho mala výborný vplyv. Keby som ho nepustila z vodítka, tak by som ho nemusela naháňať a kričať „STOJ!STOJ!“

Keď sme sa vrátili domov, tak mi zavolala Melinda a oznámila nám, že dorazili v poriadku. Tak teda nebudú ani šteniatka a ani nič ostatné.

Aj keď OZZY zasa neposlúcha. Mám ho veľmi a veľmi rada!

Simi