Legenda o čiernom žrebcovi

Milí čitatelia,

na Slovensku máme veľa nádherných hradov a zámkov. Viete ale, že s každým hradom či zámkom sa spája nejaká legenda alebo povesť? Dnes si priblížime legendu o čiernom žrebcovi, ktorá sa spája s neďalekým hradom Čičva a hovorí o zakliatom grófovi Barkóczym, ktorý patril k posledným majiteľom hradu. Hrad Čičva sa nachádza nad obcou Sedliská neďaleko Vranova nad Topľou.

      Raz neskoro v noci sa cigán Kandrač aj so svojou kapelou vracali domov zo svadby, na ktorej hrali. Keď prechádzali popod hrad Čičva, zastal pri nich čierny koč, ktorý ťahali čierne kone. Z koča sa ozval hlboký hlas: „Hej, cigáni, neprišli by ste zahrať aj na moju hostinu? Dám vám za to peknú odmenu.“ Cigáni napokon súhlasili a nasadli do koča, ktorý ich zaviezol do neznáma. Na hostine bolo veselo. Cigáni hrali a popritom popíjali červené víno. Vtom si však cigán Kandrač musel nutne odskočiť. Jediné miesto, kde nikto nebol, bola stajňa. Bol už na odchode, keď vtom začul tichý hlas: „Kandrač, Kandrač!“ V stajni však nikto nebol. Kandrač nad tým len mávol rukou, pretože bol presvedčený, že vypil priveľa vína. Hlas sa ale ozval znova: „Kandrač, stoj, neodchádzaj!“ Kandrača oblial studený pot a vystrašene sa začal obzerať po stajni. Spozornel hneď, keď uvidel v rohu stajne čierneho žrebca. Ten k nemu opäť prehovoril: „Cigán, čo ma nespoznávaš, to som ja gróf Barkóczy!“ Kandrač najprv neveril, potom si ale všimol podobu v jeho očiach. Žrebec pokračoval: „Obaja sa teraz nachádzame v pekle. Diabol ma premenil na koňa, pretože som sa počas svojho života správal zle. Pri odchode z pekla si nežiadaj nič iné, iba vrece uhlia.“ Vystrašený Kandrač vyšiel zo stajne, dohral s kapelou a po skončení oslavy si nepýtal nič iné, iba uhlie. Diabol ich nechal odviezť svojím kočom a keď prešli hranicu pekla a nášho sveta, uhlie sa premenilo na zlato. Cigáni sa neskutočne tešili a začali žiť panským životom. O ich zbohatnutí sa dozvedela aj manželka zosnulého grófa Barkóczyho. Tá si dala Kandrača zavolať do svojho kaštieľa v Tovarnom. Cigán jej povedal o záhadnom čiernom koči, o hostine diabla aj o grófovi Barkóczym, premenenom na čierneho žrebca, vďaka ktorému prežil a zbohatol. Grófka sa neubránila slzám, veľmi chcela manželovi pomôcť, a tak sa zatvorila do svojej komnaty. Niekoľko týždňov nevychádzala, iba rozmýšľala, ako by svojmu milému pomohla. Napokon dala postaviť nocľaháreň pre všetkých, ktorí boli v núdzi. Jedinou podmienkou bolo, že každý, kto tam bude chcieť prespať, sa musí modliť za grófa Barkóczyho. Hovorí sa, že dodnes počas hlbokej noci vidno čierneho žrebca, ako sa preháňa okolo hradu a snaží sa nájsť svoj pokoj.

A ešte perlička na záver:

     V minulosti tento hrad vlastnila aj legendárna grófka Alžbeta Báthoryová, ktorá sa v neďalekom vranovskom kaštieli ako 15-ročná vydávala za uhorského magnáta Františka Nádašdyho. Predpokladá sa, že ich veľkolepá svadobná hostina so 4500 hosťami sa odohrávala práve na hrade Čičva. V tom čase bol hrad v perfektnom stave, mal strážnu funkciu a bol zhromaždiskom župy a župným archívom.

Zdroj: http://www.hradcicva.sk/povesti.html