Bolo to  10.7. 2020, keď  sme s otcom a sestrou Erikou prišli do Penziónu Gejdák. Už z diaľky bol vidieť, ako sa hrdo týči na vysokej hore. Jeho červená strecha sa blyšťala na poludňajšom slnku. Ubytovali sme sa v peknej a priestornej izbe a z jej okna bolo vidieť aj na najbližšie mesto Ružomberok, ktoré bolo hneď pod horou. Bol čas obeda, takže sme sa išli najesť do reštaurácie, ktorá bola súčasťou penziónu. Na obed sme si všetci dali vynikajúcu kapustnicovú polievku.

    Keď sme sa najedli, išli sme si vybaliť oblečenie, ktoré sme nechali na izbe. Už keď sme cestovali autom sme sa s Erikou a s otcom zhodli na tom, že hneď keď sa naobedujeme, pôjdeme si zajazdiť na koňoch. Sú tam aj ovce, kravy, králik , a pár strážnych psov. Ja a Erika sme si obliekli rajtky a nejaké krátke tričká, ktoré sme ako prvé uvideli. Rajtky sú jazdecké nohavice, ktoré sa podobajú na hrubšie legíny. Otec ako skúsený jazdec, ktorý má už zocelené nohy, išiel v kraťasoch. Išli sme do výbehu, kde sú cez deň voľne pustené kone. Otec mi chytil koňa, na ktorom už dlho jazdievam vždy, keď tam prídeme. Volá sa Monty. Doviedol Montyho do kruhu, kde na ňom jazdievame. Vystrojili sme ho a otec na neho nasadol. Mali sme v pláne ísť na koňoch do neďalekej veľmi známej dedinky menom Vlkolínec a chcel ho odskúšať, ako je na tom s poslušnosťou. Mňa a Eriku medzitým poslal do boxov zobrať ďalšie sedlá na Baky a Kitty. Už sme sa vracali do kruhu, keď  vtom sme zazreli otca na zemi . Okamžite sme sa rozbehli za ním do kruhu a pýtali sme sa ho, čo sa stalo. ,,Áále, spadol som z toho krpca a veľmi ma bolí členok,” povedal bolestne. ,,Dúfam, že to je len natiahnuté,” dopovedal. Po chvíli to začalo opúchať a z jeho členku sa stala guľa. Montyho som spoločne s Erikou odsedlal. Potom som mu išiel do reštaurácie po vodu a onedlho som sa vrátil. ,,Necítim sa bohvieako,” poznamenal, ,,asi nepôjdeme do Vlkolínca.” Tak sme išli na izbu a asi po hodinke bolestne zahlásil : ,,Ideme na pohotovosť !”,,Pane Bože,” zvolal som, ,,tak poďme teda.” Z pohotovosti sme sa vrátili asi o dve hodiny a lekári mu povedali, že má prasknutý členok a dali mu barle. ,,Takto som skončil prvý deň na dovolenke,” smutne poznamenal.

    V penzióne sme ostali ešte dve noci, aby sme si aspoň trochu užili dovolenku. Prišiel po nás otcov kamarát. Domov sme dorazili v poriadku, i keď s vážnym úrazom. Takú krátku dovolenku sme vôbec nečakali!