Samuel Maloš je študentom nášho gymnázia a popritom sa venuje aj cyklistike - na súťažnej úrovni. Je úspešný, ale aj skromný, a svoju vášeň nám bližšie priblíži v nasledujúcom rozhovore.

Vieme o tebe, že sa venuješ cyklistike. Ako si sa k nej dostal?

Priviedol ma k nej môj nevlastný otec. Už od malička, keď chodil k nám, som ho videl, ako jazdí a trénuje. A postupne to začalo lákať aj mňa. Začalo to všetko nevinne: krátke jazdy v prírode, zábava v lese, následne sme začali spolu chodiť na nejaké tréningy.  Keď som bol už starší a spoznal som nejaké tie trasy, šiel som na bicykel sám.

Ako dlho sa tomu teda venuješ?

Dá sa povedať, že cyklistike sa venujem už od svojich siedmich rokov. Na pretekárskej úrovni ju robím už tretí rok, keďže mám dobrú podporu od tímu.

Čo bolo pre teba na začiatku najväčšou motiváciou?

Ako som už spomínal, spočiatku bol pre mňa obrovskou motiváciou môj nevlastný otec, s ktorým som veľmi rád chodieval do lesa na spoločné výjazdy. Aj keď som mal chvíle, kedy sa mi veľmi nechcelo, stále ma vedel presvedčiť.

Čo je pre teba najväčšou motiváciou teraz?

Momentálne sa pohybujem v pretekárskom svete cyklistiky a postupne som si začal brať príklad od profesionálnych jazdcov, kde sa najviac tréningovo inšpirujem Tomášom Višňovským. Je to profesionálny cyklista a pochádza taktiež zo Slovenska. Tiež ma inšpirujú napríklad úspechy z rôznych pretekov, spoločných tréningov s kamarátmi (keďže človek sa niekedy musí prinútiť ísť na tréning, v skupine je to oveľa zábavnejšie). Vpred ma posúva aj plnenie tréningového plánu, pretože cítim progres, nárast výkonnosti a mám zo seba dobrý pocit.

Povedal si si na začiatku, že to chceš dotiahnuť na súťažnú úroveň?

Ono to išlo nejako samo. Postupne som sa stále častejšie vyberal do lesa sám, jazdil som pre radosť (vlastne pre radosť jazdím aj teraz:), až mi raz v hlave skrsla myšlienka - pôjdem skúsiť nejaké preteky. Tie prvé som absolvoval, myslím, keď som mal 11 rokov a boli to domáce preteky do vrchu v Zámutove. Odvtedy sa to rozbiehalo od pretekov na Domaši až po doterajší Slovenský pohár.

Ako si prispôsobil svoju životosprávu tomuto športu?

Dá sa povedať, že životosprávu som ani veľmi nemusel meniť, keďže sa tomuto koníčku venujem od malička, ale samozrejme, mám iný režim dňa ako obyčajný študent strednej školy (alebo ako normálny bežný človek:). Namiesto hrania hier a rôznych iných "mládežníckych aktivít"  prídem domov zo školy, prezlečiem sa a idem na tréning. Niekedy, keď mám v pláne určitý špecifický tréning a mám ho stihnúť ešte pred školou, musím vyrážať z domu aj o 4:30 ráno, čo je aj pre mňa veľmi nepríjemné. Našťastie sú takéto tréningy len občas. Takže v skratke, môj deň vyzerá asi takto: ráno do školy, poobede na tréning, následne analýza tréningu, robenie domácich úloh a regenerácia.

Myslíš si, že dobré umiestnenia v súťažiach sú výsledkom talentu alebo tvrdej práce? Alebo oboje?

Veľakrát vo svete cyklistiky narážame na talenty, ktoré to proste "majú v krvi", no ak človek nezačne športovať, nikdy to o sebe nezistí. Môj názor je, že na našu slovenskú úroveň cyklistiky človek nepotrebuje gény, ale všetko je to iba o tvrdej drine, o odsedených a niekedy aj vytrpených hodinách na bicykli. Ak by sme šli viac do sveta, tam sa už spája talent s tvrdou drinou. No a máme tu aj geniálnych profesionálov, ako napríklad náš Peter Sagan.

Máš nejaké heslo alebo motto, ktorým sa riadiš?

Osobne nie som za nejaké motivačné vety, ale najviac sa mi páči motto: No pain, No gain...

Čo je pre teba doposiaľ najväčším životným úspechom v cyklistike?

Ťažká otázka:)  Tých úspechov je pomerne dosť, takže je  ťažké vybrať si  jeden, keďže každý má pre mňa nejakú hodnotu. Ak by som však mal naozaj vybrať nejaké "topky", tak by to bolo určite 3.miesto na maratóne v Košiciach, ktorý je zaradený do svetovej série UCI a celkovo 3.miesto v Slovenskom pohári v horskej cyklistike. 

Ako prebieha taký tvoj bežný pretekový deň?

Tak to veľmi záleží od toho, kde sa dané preteky organizujú. Ak je to relatívne blízko, napríklad Slovenský raj alebo Svit, tak tam cestujeme ráno, no ak je to ďalej, ako napríklad Rajecké Teplice, ideme ešte niekam prespať. Tak teda berme, že preteky sú blízko. Ráno sa zobúdzam plný energie a natešený na závod. Zvyčajne si deň predtým všetko pripravím, keďže som už neraz niečo dôležité zabudol. Veľmi dôležité je pripraviť si hlavne náradie a veci na prípadnú opravu bicykla. Pokračujem raňajkami, nasleduje ešte posledná analýza trasy a kontrola počasia. Naložíme bicykle a ideme na miesto registrácie, kde nám väčšinou dajú nejakú prezentačnú tašku. 40 minút pred pretekmi vyrážam na tzv. WarmUp, čiže sa idem zahriať. Po odjazdení sa vyberám naopak na tzv. CoolDown, čiže idem vychladnúť a "vytočiť" kyselinu mliečnu zo svalov. Nasleduje obed, vyhlásenie výsledkov a cesta domov, kde ešte tiež prebehne analýza daných pretekov. Robím to preto, aby som zistil, kde som mal nedostatky a prípadne podľa toho upravil tréningový plán

Stal sa ti už na pretekoch alebo na tréningoch nejaký úraz pri páde z bicykla?

Hovorí sa, že kto nepadá, nejazdí cez svoje možnosti a neposúva sa ďalej. Áno, už veľakrát sa mi stalo, že som spadol, ale to k tomuto športu patrí. Nikdy som však nemal nič zlomené a dúfam, že ani nebudem.

Čo podmieňuje tvoju výkonnosť na pretekoch?

Záleží na tom, koľko mám natrénované, no dôležité je i psychické rozpoloženie. Jednoducho, ak chcem podať čo najlepší výkon, musíme byť v psychickej pohode a zamerať sa len na výkon - nepremýšľať napríklad, čo bude doma na večeru alebo ako dopadla nejaká písomka. Vtedy som tu len "ja a bicykel", nikto iný. Čo sa týka stravy, konzumovať niečo tesne pred pretekmi nemá význam. Asi 3 dni pred pretekmi začínam piť maltodextrin, ktorý zásobuje svaly glykogénom a vo výsledku spraví to, že na pretekoch mám "ľahké nohy". Ďalšia vec, bez ktorej by to nešlo, je proteín na regeneráciu po tréningu. To je asi všetko a pre zaujímavosť, na raňajky zvyčajne konzumujem nejaké vločky, vajce a klasický chlieb v malom množstve. Niekto si povie, prečo sa nenaješ poriadne, aby si mal silu ? Ako som spomínal, vtedy už nemá zmysel napchávať sa, lebo pri takej vysokej záťaži to skôr pôjde von, ako keby to bolo na úžitok. Čiže, určite lepšie menej pred pretekmi a skôr počas neho konzumovať nejaké gély a tyčinky.

Spýtam sa na rituály, alebo možno nejaké zvyky, ktoré máš pred súťažou. Sú také?

No, vyslovene rituál nemám, ale veľmi rád sa už na mieste štartu porozprávam s kamarátmi, poprajeme si veľa šťastia a ideme na to.

Kto ťa najviac na tejto tvojej ceste sprevádza?

Je to stále môj nevlastný otec, ktorý ma spolu s celou rodinou podporujú, či už finančne alebo psychicky. K podpore sa pred 3 rokmi pridal aj aktuálny tím, za ktorý jazdím, STARBIKE Prešov. Dostávam od nich oblečenie, výbavu a mám od nich aj bicykle na rôzne preteky, či už cestné alebo horské.

Za čo si najviac vďačný cyklistike?

Hlavne za to, že mám zdravý životný štýl, netrpím nejakými chorobami, keďže som si vybudoval slušný imunitný systém, ktorý sa v tejto dobe zíde. Ďalšia vec je, že som spoznal veľmi veľa úžasných ľudí, ktorí stále pomôžu, ak niečo potrebujem, no a samozrejme, že zážitky, ktoré mám či už z pretekov alebo z tréningov, sú na nezaplatenie.

Čo je tvojou najobľúbenejšou spomienkou?

Tých spomienok je naozaj veľa a ťažko teraz vyberiem nejakú konkrétnu, no veľmi rád spomínam na nejaké "naťahovanie" sa so súpermi v závere závodu alebo na rôzne vtipy a bláznovstvá, ktoré niekedy robíme na tréningoch, keďže cyklisti ako ja sú za každú srandu.

Píšeš aj pre cyklistický časopis. Upresni nám, čo je náplňou tvojej práce v tejto sfére.

Áno, píšem pre online časopis, ktorý je vo vývoji, no od budúceho roku tam budú pravidelne vychádzať články zo sveta cyklistiky. Mojou prácou je teda písať o dianí na nejakých pretekoch, zaujímavosti zo sveta cyklistiky, napríklad opísať a predstaviť nejaké novinky a samozrejme, nejaké porovnávania a testy rôznych komponentov.

Venuješ sa vo svojom voľnom čase aj niečomu inému alebo len cyklistike?

Počas školského roka  je asi nemožné venovať sa niečomu inému. Aj počas prázdnin sa jej venujem naplno, ale mám vtedy viac času na regeneráciu, čo je najdôležitejšia vec v celom tomto športe. Nie je dôležité len trénovať a jazdiť čo najdlhšie a čo najkvalitnejšie, ale opakujem,  najdôležitejšie je vedieť dobre regenerovať, pretože pri tomto procese sa všetko, čo človek natrénoval, ukladá do tela. Ak je regenerácia zlá a človek len trénuje, veľmi ľahko dôjde k pretrénovaniu. A čo v zime? Zimná príprava spočíva v silových tréningoch. Ďalšou aktivitou, ktorú veľmi rád robím v zime, je skialpinizmus, beh a turistika. V skratke, pre cyklistu je v zime najdôležitejšie nabrať svalovú hmotu, dynamiku a rozhýbať telo aj iným spôsobom. Šport je teda súčasťou môjho života.

Čo by si odkázal človeku, ktorý nešportuje?

Nikoho by som do ničoho nenútil. Je to ich život, oni si ho zariadia sami, ako chcú. Je zbytočné vypisovať nejaké motivačné články pre ľudí, ktorí skutočne nechcú športovať a nútiť ich. Aj keby totiž začali, ale v hlave to majú nastavené inak, dlho pri danom športe nevydržia. Ja osobne som tiež skúšal veľa športov, či už futbal, bedminton, tenis, beh, no pre mňa je najkrajšia a najlepšia práve cyklistika.

A čo by si odkázal niekomu, kto by chcel začať s cyklistikou, ale má možno obavy?

Tak s istotou môžem povedať, že sa nemá čoho báť. Treba začať postupne a pomaly, nevyraziť na svoj prvý tréning hneď 100 kilometrov. Všetko chce čas a postupnosť. Zo začiatku by som sa isto spojil s nejakými ľuďmi alebo kamarátmi, ktorí sa cyklistike venujú a rozumejú jej. Človek od nich získa to, na čo by musel prichádzať sám veľmi dlho. Takže moja rada na záver, netreba sa báť pýtať si rady.

Čo potrebuje človek na to, aby začal bicyklovať?

No v prvom rade potrebuje bicykel a vedieť na ňom jazdiť. Druhá vec je užívať si každú jazdu a niečo si z nej zobrať, aby to človeka neprestalo baviť.

Čo je tvojím najväčším snom v cyklistike, kam by si to raz chcel dotiahnuť?

Môj najväčší sen je dostať sa do profesionálneho tímu a živiť sa cyklistikou. To je však veľký sen, na ktorého splnenie musím ešte veľa trénovať a pracovať na sebe.

Jednou vetou nám nakoniec povedz, čo pre teba cyklistika a šport znamenajú.

Znamenajú pre mňa hlavne oslobodenie sa od starostí, ktoré prichádzajú každý deň. 

Samuelovi ďakujeme za rozhovor a prajeme veľa motivácie v tomto náročnom, no krásnom životnom štýle, a tiež veľa úspechov v cyklistike.