Advent alebo adventné obdobie je prvá časť liturgického roka (rímskokatolíckej) cirkvi vymedzená 4 nedeľami pred sviatkom narodenia Ježiša Krista a obdobie duchovnej prípravy na Vianoce.

    Adventné obdobie ľudstvo oslavuje už od 7. storočia nášho letopočtu. Adventná predvianočná príprava sa spomína v Ríme už za pápeža Leva I. Veľkého. Iný záznam o advente pochádza z Francúzka, kde koncil v meste Macon nariadil, aby sa príprava vianočných sviatkov začala od prvej nedele po sviatku sv. Martina. Každá adventná nedeľa má svoje meno, resp. názov: 1. železná, 2. bronzová, 3. strieborná a 4. zlatá.

    Symbolom adventu je adventný veniec. Jeho vznik zasahuje do 19. storočia, v roku 1808 sa narodil v Hamburgu Johann Henrich Wichern. Bol najstarším synom a mal ešte siedmich súrodencov. Neskôr sa stal vychovávateľom a študoval teológiu, aby sa mohol stáť evanjelickým pastorom. J. H. Wichern potom pôsobil ako učiteľ v hamburskej nedeľnej škole. V túžbe postarať sa o chudobných ľudí, pre chudobné a opustené deti zriadil útulok. Neskôr sa mu vďaka milodarom a tvrdej práci podarilo jeho plán zrealizovať. Dom nazval Drsný dom, v ktorom opustené deti pod jeho opaterou boli nielen ubytované, ale sa aj priúčali remeslu. Na základe neustálych otázok týchto detí, koľko dní ostáva ešte do Vianoc, sa rozhodol urobiť drevený veniec s 24 sviečkami - 19 tenšími, ktoré predstavovali všedné dni a 4 hrubšími sviečkami symbolizujúcimi 4 adventné nedele.

    V tejto dobe už horia na adventnom venci iba 4 sviece. Každú nedeľu zapálime jednu sviecu až na ostatok budú horieť všetky 4 sviece: mier, viera, láska, nádej, všetky 4 sviece, týchto mien. Plameň nádeje by nikdy nemal v našom živote vyhasnúť. Každý z nás by mal plamene mieru, viery, lásky a nádeje neustále udržiavať zapálené.

    Advent nám pripomína, že Kristus prišiel, ale aj to, že príde. Život veriacich má byť neustálym a bdelým očakávaním toho príchodu.