Prekvapenie hneď ráno - pršalo. Ale to nám až tak nevadilo, pretože na pláne bola návšteva Muzeul Sportului v Bukurešti. Cestou tam sme aj podebatovali s Rumunmi, a musím povedať, že bolo s nimi zábavy vyše hlavy. Bukurešť ma očarila hlavne architektúrou. Krásne zachovalé historické budovy sa prelínali s modernými a ostro kontrastovali s budovami postavenými v časoch komunizmu. Žasla som pri pohľade na Palatul Parlamentului - sídlo rumunského parlamentu. Je to predsa druhá najväčšia budova na svete (hneď po Pentagone v USA).

    Múzeum športu sa nachádzalo v centre Bukurešti a mohli sme si vychutnať, ako pulzuje život hlavného mesta. V športovom múzeu som si uvedomila, že Rumuni sú veľmi hrdí na svojich športovcov. Najviac na gymnastku Nadiu Comaneciovú. Videli sme množstvo fotiek z olympijských hier, poháre, medaily, sochy a mnoho iných vecí. Pustili nám krátky film o tom, ako sa rumunský šport vyvíjal od povojnových rokov až do dnešnej doby. Vynikala tu hlavne gymnastika, kanoistika,  veslovanie a atletika. Potom sme sa presunuli na obed, kde sme sa dali do reči s rumunskými žiakmi, ktorí nás učili rumunské slovíčka ako príbor, druhy jedál a podobné veci.

    Cestou späť si všetci pospali, predsa len, bol to náročný deň. Ale moje rozprávanie nekončí. Keďže  naša pani učiteľka mala v deň odletu do Rumunska významné životné jubileum, chceli sme jej zablahoželať a zároveň jej poďakovať za tento úžasný pobyt. Takže sme sa dohodli, že kúpime tortu. Všetci desiati sme sa stretli na izbe a pripravili plán, ako to prebehne. Vyhovovalo nám hlavne to, že pani učiteľka bola na káve  pri recepcii. Zišli sme dole a začali  sme spolu spievať "všetko najlepšie". Pani učiteľka sa tvárila veľmi prekvapene, ale bola šťastná rovnako ako my. Keď sme zjedli tortu, išli sme si oddýchnuť na izby. Na záver dňa sme si spolu pozreli film.

    Tento deň hodnotím, ako jeden z tých najlepších strávených v Rumunsku, samozrejme aj s tou čerešničkou na torte.