Slovenské vianočné zvyky a tradície

Vianočné obdobie je považované za jedno z najkrajších v roku. Toto obdobie spája rodiny, kolektívy, ľudia sa stávajú empatickejšími. Zdobíme si stromčeky, pečieme koláče, pripravujeme lahodné jedlá, stretávame si pri slávnostne prestretom stole, obdarúvame svojich najbližších, hodnotíme ubehnutý rok. Vianoce pre niektorých predstavujú oslavy zimného slnovratu i náboženské sviatky narodenia Ježiša Krista.

Na Vianoce u našich predkov sa z pokolenia na pokolenie dodržiavali niektoré zvyky, tradície, povery. Ich život bol ovplyvnený kresťanstvom. Predvianočné a vianočné obyčaje sa začínajú od skončenia jesenných poľných prác do sviatkov Božieho narodenia. Začínali na Ondreja, slobodné dievky liali do vody rozohriate olovo a vzniknutý tvar im pripomínal to, aké bude mať povolanie ich nastávajúci.

Na Barboru, kde v predvečer sviatku chodievali po dedinských domoch "barborky". Ženy a dievčatá sa zahalili do bielych šiat so šatkou na tvári, aby ich nebolo poznať. Na jej sviatok chodievali ženy v bielom a rozdávali deťom darček. Poslušným sladkosti a neposlušným metličku. Vydajachtivé dievky si odlomili čeršňovú halúzku a keď im rozkvitla na štedrý deň, tak to znamenalo, že sa dobre a skoro vydá.

Na Mikuláša ľudia radi uzatvárali zložité obchody. K Mikulášovi sa modlievali dievčatá túžiace po dobrom manželovi, aby mali šťastné manželstvo. Rodičkám pomáhal v ťažkej chvíli. Verili, že na jeho príhovor u Boha sa rodili zdravé životaschopné deti. Tento sviatok sa vždy spájal s vierou v bohatsvo, a preto sa ľudia obdarúvavali sladkosťami a ovocím, ktoré symbolizovali zdravý a sladký život.

Na Luciu chodili panny v bielom zahalené, s tvárou v múke omúčenou, chodili po domoch vymetať s husím perom kúty od zlého. Domáci nesmeli na ,,Lucie“ prehovoriť, lebo by boli prekliaty.

Na Štedrý deň 24. decembra sa až do večera udržiaval pôst a čarovaním sa veštilo všetko, čo sa týkalo zdravia, úspechov, budúcej úrody i osobného života. Štedrý deň predvečerom slávnosti Kristovho narodenia. Cudzia žena nesmela vstúpiť do domu, lebo by to znamenalo nešťastie. Nesmelo sa nič v tento deň požičiavať, lebo to bolo považované za veľmi zlé znamenie. Pôst sa končil, keď vyšla na oblohe prvá hviezda. V tento deň zdobili stromček, zavesený zo stropu nad stolom, jabĺčkami, orechami, niekedy slamenými ozdobami. Stôl obviazali reťazou na znak súdržnosti, a aby sa stretli o rok zas pri štedrovečrnom stole. Na stôl sa prestieral obrus, pod ktorý sa dávali slamenné kríže, ktoré potom zavesili na stromy, ako ochrana pred húsenicami. Štedrá večera bola symbolom hojnosti a bohatej úrody na budúci rok. Pod tanier sa dávali mince a pod obrus šupiny z kapra na znak bohatstva. Na stole nesmel chýbať med, oplátky, "bobaľky" s makom.

V každom kraji boli rôzne zvyky. Niekde varili polievku z hrachu, alebo šošovice, alebo fazule so slivkami, a niekde kapustovú polievku na rôzne spôsoby. Pre Turiec typická kapustová polievka bola ,,kapustová s kvakou, fazuľou a sušenými slivkami“, alebo kapustová s fazuľou. Na Orave sa zvykla variť ,,kapustová polievka s údenou rybou“. Na Liptove sa varila ,,kapustnica so šiflíkmi a údeným mäsom“. Na Východe sa varila ,,mačanka“ (kyslá hubová polievka bez mäsa). Tu gazdiné zvykli piesť na Štedrý deň v peci koláč "kračun", zo zvyšku cesta urobila koláč v tvare kríža pre dobytok. Gazda ho pred večerou podal dobytku polámaný na kúsky a do každého z nich vložil šípku, med, oplátku a cesnak. Pred večerou sa mal najskôr nakŕmiť dobytok. Na začiatku večere si gazda namočil palec do medu a urobil krížik na čelo všetkým členom v domácnosti. Pri večeri sa zapálili sviečky v orechových škrupinkách a položili do lavóra s vodou, koho škrupinka odplávala najviac, tak ten člen rodiny sa mal dostať cez rok ďaleko od domu. Dievky súce na vydaj hádzali topánky ku dverám, a ak špička topánky smerovala k dverám, tak to znamenalo, že sa skoro vydá. Na stôl gazdiná poprinášala viac mís s jedlom a všetci konzulovali so společných mís z každej misy, aspoň trošku. Od stola sa nesmelo odchádzať, aby sa každý dožil nasledujúcich Vianoc. Po večeri sa znovu spoločne modlili a deťom rozdali jablká a orechy.

Na Božie narodenie chodili vinšovať betlehemci, a tak oznamovali narodenie Ježiška. Spomeniem jednu koledu z Turian: ,,Nad obzorom Betlehema zavládla noc tichá nemá, a do tej tmy hviezda jasá samá radost, sama krása. Aj spevavý zbor anjelov prespevuje s veľkou chválou: ,,Sláva Bohu na výsostiach, pokoj ľuďom v domácnostiach. Narodil sa nám dnes spasiteľ, všetkým ľuďom vykupiteľ. Prináša nám dary svoje, hojnosť, radost, lásky zdroje. A preto aj vám moji milí, dnes v slávnostnej chvíli, prajem vám tých darov hojnosť, čo nesie vianočný hosť.“

Autor článku: Mgr. Monika Vaňová