V tom momente som vedel, že niečo nie je v poriadku.

Samozrejme, musím začať od začiatku. Moje meno je Lynx Gray a som iba obyčajný 15-ročný chalan. Ráno som sa zobudil s vedomím, že dnešok bude len tá istá zabehnutá slučka. No mýlil som sa. Ako prvú vec v toto úplne normálne ráno som sa pozrel na hodinky. Hneď som zistil, že som si zabudol nastaviť budík po tom, ako som takmer celú noc čítal nový román. Takže nestíham prvú hodinu školy. ,,Čo už,“ povzdychol som si, ,,Aj horšie veci sa stávajú.“ V pokoji som sa teda nachystal a pripravil sa na odchod.

,,Pekný deň vám želám, ľúbim vás! “ zakričal som medzi dverami na rodičov, no nikto mi neodpovedal. „Asi už sú v práci.“ pomyslel som si.

Naskočil som na prvý autobus a v hlave som si pripravoval, ako moje meškanie vysvetlím profesorke.

Vtom do mňa vrazila nejaká stará dáma a záhadne mi povedala: „Lož precestuje pol sveta, zatiaľ čo pravda si len zaväzuje šnúrky.“

Nevedel som, či to má niečo spoločné so mnou, a tak som v rýchlosti vybehol z autobusu a rozutekal sa do školy. Nechcel som už nič nechať na náhodu, pretože by som nestihol ani druhú hodinu. Keď som konečne zastavil pred školou, prišla mi notifikácia z našej školskej stránky. „Milý študenti, dnešné vyučovanie sa ruší, vidíme sa zajtra. – váš pán riaditeľ “ Prišlo mi to zvláštne – nikdy nič podobné nespravil. Nuž zostávalo mi iba ísť domov a zabudnúť na tento zvláštny deň. V hlave mi však stále vírila myšlienka na tú starú dámu v autobuse. Čo znamená, že lož precestuje pol sveta¬? Klame mi snáď niekto?

Snažil som sa upokojiť, takže novinový stánok na rohu ulice mi prišiel vhod a kúpil som si aspoň čokoládu. Pri platení mi predavač podal aj noviny, povedal, že dnes ich dáva zdarma k nákupu. Novinám som nevenoval žiadnu pozornosť, chcel som byť čo najskôr doma. Do cieľa som dorazil bez ďalších zvláštnych okolností. Rýchlo som si splnil moje povinnosti a išiel si čítať knihu. Ako vždy, stratil som pojem o čase, a keď som konečne knihu odložil, už bolo poobedie. Škvŕŕŕ, ozval sa môj žalúdok. Rozbehol som sa do kuchyne, že si spravím obed. Otvoril som chladničku a vtom niečo nahlas buchlo. „Asi sa vrátili rodičia z práce,“ potešil som sa. Vybral som sa ich privítať, no nikto tam nebol. Namiesto toho pred dverami ležali hodené dnešné noviny, ktoré mi podal predavač v novinovom stánku.

„Som si celkom istý, že som si ich položil v izbe na stolík,“ prekvapivo som si uvedomil. Sadol som si teda a pustil sa do čítania týchto záhadných novín. Nič zvláštne som najprv nenašiel, no potom som zbadal niečo, čo ma tak vyľakalo, že mi noviny vypadli z rúk. V sekcii Spomíname na našich blízkych som našiel svoje meno aj s fotkou. Svoje meno!

„Čo to má znamenať? vykríkol som. Nechápal som, čo sa deje a bol som veľmi rozrušený, no vedel som, že sa potrebujem dozvedieť odpovede. Takže som si vyhľadal adresu vydavateľstva týchto novín a okamžite sa tam vybral.

„Prosím vás, potrebujem pomoc, vo vašich novinách je napísané, že som už pätnásť rokov mŕtvy. Viete mi to prosím vysvetliť?“ vypustil som zo seba s cieľom dozvedieť sa odpovede od redaktora. Nevedel mi na moju otázku odpovedať. Vraj informácie do tejto sekcie im posielajú ľudia anonymne a nevie vypátrať , kto to napísal. Bol som zahnaný do kúta, nevedel som, čo robiť. Jediné čo mi zostávalo, bolo ísť domov.

Vbehol som do domu a za stolom čakala mama s otcom.

„Musíme sa porozprávať, “ rázne zahlásila mama.

Sadol som si a čakal, čo sa bude diať ďalej.

„Niečo sme ti dlho tajili a zhodli sme sa, že už je ten správny čas na to, aby si sa všetko dozvedel.“ povedal otec.

Po chvíli mi rodičia vysvetlili, že ten človek, ktorého som dnes zbadal v novinách, som nebol ja, ale môj brat. Volal sa Lynx, ako ja a zomrel, keď mal pätnásť rokov - pri autonehode. Vtedy som pochopil, čo tá pani v autobuse myslela.

Nechápal som, ako mi to mohli rodičia zatajiť, no odpustil som im. Zvyšok dňa sme strávili spolu a rodičia mi rozprávali všetky možné príhody môjho brata, na ktoré si mohli spomenúť. Prišlo mi ľuto, že som ho nikdy nepoznal, ale príbehy a fotografie aspoň sčasti zaplnili dieru v mojom srdci.