Jedného dňa som sa zobudila na to, že mama na mňa kričí z kuchyne ako divá: „Vivien, Vivien, Vivien, vstávaj!“

        Ach, jaj, zaspala som... Však dobre, nemusíš vrieskať. Z nočného stolíka som si zobrala mobil, pozrela koľko je hodín a aký je dnes deň. A zistila som, že je deň pred vianočnými prázdninami. Vstala som z postele a utekala do kúpeľne. Dala som si vianočné oblečenie. Zbehla dole schodmi na raňajky. Keď som prišla do kuchyne, tak mama už mala nervy, kde som tak dlho. Otec ma už čakal desať minút v aute. Mali sme čo robiť, aby sme to stihli.

        Keď som prišla zo školy, tak mama chystala oblečenie. Ja som bola zaskočená, prečo to robí. S otcom mi oznámili: „Vianoce budeme sláviť v Tatrách až do Troch kráľov”. Skoro som vyskočila z kože od radosti. Nikdy sme tak dlho neboli v Tatrách. Mama ma poslala prichystať si veci. Večer sme vyrazili a prišli sme do Tatier neskoro v noci.

        Prišli sme do nášho domčeka. Na dolnom poschodí je šatník, jedna kúpeľňa, obývačka spojená s kuchyňou a vchodová miestnosť. A na hornom poschodí je jedna kúpeľňa a štyri spálne. Jedna je moja, druhá zas rodičov a ostatné dve hosťovské. Otec otvoril dvere, ja som sa vyzula, dala som si dole bundu a utekala som do svojej izby.  Zaspala som. Ráno som vstala o deviatej, mama s otcom práve pripravovali raňajky. Rýchlo som sa umyla, oblieka a pomohla som im v príprave. O dve hodiny prišli naši známi z Košíc.

        Práve vtedy nám priviezli dvojmetrový stromček. Všetci sme ho spolu ozdobili. Napiekli sme linecké koláče, vianočku, metrové rezy, punčové rezy, perník. Keď sme všetko dokončili a kuchyňu dali do „pucu", bol už večer. Postupne sme všetci išli do sprchy alebo do vane. Všetci zaliezli do svojich izieb pozerať televíziu, alebo išli rovno spať. Iba ja so Sandrou sme ešte dlho kecali. Keďže sme sa dávno nevideli, mali sme si čo povedať.

        Ráno sme vstali, vzali sme si paplóny do obývačky a pozerali sme  telku. Proste, vianočná pohoda. Potom sme sa teplo obliekli a išli sme s otcami na svah lyžovať. Mamy zatiaľ varili štedrovečernú večeru. Keď sme sa vrátili, prezliekli sme sa do pekných šiat a všetci sme prišli k štedrovečernému stolu. Vedľa stál krásny ligotavý stromček, pod ním bolo veľa darčekov. Veľmi ma upútala žltá krabica s veľkou červenou mašľou. Mala som pocit, že sa hýbe. Bola som veľmi zvedavá, čo sa v nej skrýva. Po večeri sme si posadali okolo vianočného stromčeka a začali sa rozbaľovať darčeky. Ako prvej mi podali ten tajomný žltý balíček. Boli do neho napichané dieročky a napísané: Od Ježiška pre Vivien.

        Rozbalila som si ho a von vyskočila malá chlpatá guľa - maličké šteniatko maltezáka. Skoro som sa rozplakala od radosti. Dala som jej meno Lajla. Konečne sa mi splnil môj dlhoročný sen - mať psíka. V ďalších darčekoch bolo vybavenie pre psíka a ešte aj veľa iných vecí. No, pre mňa už boli nepodstatné. Hrala som sa s ňou až do noci. Potom som si ju zobrala k sebe do izby. Veľmi ju mám rada. Je z nás nerozlučná dvojka.

        Toto boli moje najkrajšie Vianoce na svete, lebo som dostala svojho psíka Lajlu.