Budík
Vždy, keď vstanem z postele,
cítim to aj na čele.
Pozriem - už je pol desiatej,
mal som tam byť o deviatej,
budík zase nezvonil,
nakoniec som ho stratil.
Vyliezol som na kopec,
povedal som: „Veľká vec.“
Na tom kopci zahliadol som strom,
veľa listov bolo na ňom.
Bol to ale krásny deň,
zahliadol som malý kmeň.
Začal padať dážď, započul som: „Háďž!“
Chlapci loptu hádzali
a v tom daždi behali..
Hľadal som aj pod posteľou,
máme asi doma zlodejov,
inak to vysvetliť neviem.
A nákupy – už sa veziem,
hľadám všade budíky,
kúpil som aj cukríky.
Budíky sú vypredané
a boli tak elegantné!
Kúpil som ho v malom obchodíku,
prechodil som aj Afriku.
Nakoniec som ho našiel,
a tak som budík vrátiť išiel.
Potom som šiel do práce,
cítil som sa tak trápne,
asi mi z toho hrabne.
Toto je koniec básničky,
neboli to zas až také zážitky...