Niekto mi raz povedal, že mama je zázračná a veľmi čarovná bytosť. Ale, ako môže byť zázračná? Veď sa na ňu každý deň pozerám a príde mi úplne normálna. Dve ruky, dve nohy, dokonca aj dve oči a jeden nos ako každý iný človek. Začala som si ju teda lepšie všímať, aby som v nej objavila zázraky. Každý deň, keď som prišla zo školy, dôkladne som si ju poobzerala. Toto som opakovala niekoľko týždňov. Mamička bola usmiata, niekedy unavená, inokedy nahnevaná. No čo je na nej čarovné? Vŕtalo mi v hlave. Niečo predsa len musím nájsť! A potom mi to v hlave bliklo! Hoci má len dve ruky, nesie ťažký nákup aj malého brata, popri tom si otvára dvere a telefonuje. Mne by na to bolo treba aspoň päť rúk. Kým zjem obed, ona už má odložený nákup, upratané a dokonca je čisté aj oblečenie z predošlého dňa. Snažila som sa ani nežmurknúť, aby mi neušiel ani jeden mamičkin pohyb. No ona sa tak rýchlo zvŕtala, že som si nedokázala všetko zapamätať. Moja mamička je naozaj čarovná. Budem aj ja čarovná keď sa stanem mamičkou?