O princeznej Márii

Kde bolo, tam bolo, za siedmimi horami za siedmimi dolinami bolo kráľovstvo, v ktorom vládol kráľ Frederik a kráľovná Izabela. Bohužiaľ nemali deti, kráľovná sa však chodila modliť do zámockej kaplnky a prosila Boha, aby sa im narodil aspoň jeden potomok. Vyplatilo sa, po roku sa narodila kráľovnej dcérka. Dali jej meno Mária. Roky plynuli a z Márie vyrástla krásna, láskavá, smelá, milá princezná, ktorá rada chodievala do záhrady polievať kvety, či rada sa zabávala rýchlou jazdou na koni po kráľovských lúkach a lesoch. Jedného krásneho dňa si tiež bola takto zajazdiť. Keď prechádzala po lesnej cestičke, stretla princa, ktorý sa volal Filip a práve sa vracal z poľovačky. Ihneď sa do seba zaľúbili, začali sa rozprávať, no po chvíli začuli trúbenie a to bol znak toho, že princezná sa má už vrátiť. Rozlúčili sa a každý išiel svojou cestou domov. Mária doma rozpovedala rodičom, koho stretla v lese. Rodičia chceli vedieť, do koho sa zaľúbila ich dcéra, tak jej napokon povedali, že keď sa s princom zajtra stretne, nech ho príde ukázať a predstaviť. A tak sa aj stalo. Na druhý deň princezná priviedla princa predstaviť rodičom. Filip dlho rozprával sebe a o svojom nádhernom kráľovstve. Nikto z nich netušil, že o krásnej princeznej Márii sa už dozvedel aj trojhlavý drak Hromobuch. Ten práve vtedy rýchlo vyletel zo svojej jaskyne a letel do ich kráľovstva sa presvedčiť, či je princezná naozaj taká krásna, ako sa o nej hovorí. Letel nad horami, nad dolami, až dorazil do kráľovstva. Vletel rovno do sály, kde práve princ končil rozhovor. Drak sa najprv pozrel na princeznú, tá sa zľakla, a potom sa drak otočil ku kráľovi a prehovoril: „Ak mi dáš tvoju dcéru za ženu, dám ti zlata, koľko chceš“. No zhrozený kráľ to odmietol, lebo svoju dcéru mal radšej ako zlato. Drak sa rozzúril a riekol: „Keď mi ju nedáš ty, zoberiem si ju sám!“. Keď to dopovedal, zobral princeznú do pazúrov a už s ňou letel ako blesk späť do svojej jaskyne. Tam drak Máriu uväznil. „Budeš tu dovtedy, kým nepovieš na svadbu áno!“ povedal drak a odišiel. Na hrade sa všetci iba spamätávali a neverili vlastným očiam, čo sa práve stalo. Kráľovná začala plakať, ale kráľovi skrsol v hlave nápad. Otočil sa k princovi a povedal mu: „Ak vyslobodíš princeznú, môžeš si ju vziať za ženu.“ Princ neváhal, vysadol na koňa a pobral sa hľadať princeznú. Išiel horami, dolinami, a kým prišiel do drakovej jaskyni, prešiel mesiac. Vytiahol meč a šiel za drakom. Keď ho našiel, začal tuhý boj. Bojoval princ zo všetkých síl, a tak po chvíli spadla na zem prvá drakova hlava, potom druhá a napokon i tretia hlava. Drak padol mŕtvy na zem. Tak princ vyslobodil princeznú Máriu, nasadli na koňa a vydali sa na cestu domov do princezninho hradu. Kým prišli domov, prebehol ďalší mesiac. Doma ich už rodičia oplakávali a mysleli si, že sa už nevrátia. Keď dorazili, kráľovskí rodičia, kostole sluhovia aj poddaní sa radovali a konala sa veľkolepá svadba. Všetci na nej oslavovali, hodovali, tancovali a zabávali sa. No a na bol zvonec a rozprávky je koniec.

Autor: Ivana Matúšková, V.A