Kedysi dávno v jednom malom lese bola postavená škola. Do školy chodili deti zo široka-ďaleka.

No jedného dňa sa deti, čo chodili do školy, začali strácať. Najskôr sa strácali každý mesiac, neskôr už každú hodinu. Pokiaľ sa škola zatvorila, stratila sa už viac ako polovica žiakov. Les sa preto začal nazývať čarovný. Pomaly sa škola vytrácala z pamäti.

O 65 rokov išlo tento les preskúmať jedno dievča menom Lýdia. Po niekoľkých sto metroch si v diaľke všimla starú budovu. Keď sa k nej priblížila, zistila, že je to stará opustená škola. Vchodové dvere sa už nedali otvoriť. Skúsila ju teda obísť a vzadu si všimla rozštiepené dvere. Podarilo sa jej ich vylomiť a vošla dnu.

V miestnosti, kde sa ocitla, bol pravdepodobne sklad. Na zemi bolo pohádzaných pár krabíc a na stole staré zaprášené noviny, ktoré písali o tom, ako sa zo školy strácali žiaci. No to ju neodradilo a prešla ďalšími dverami priamo do hlavnej miestnosti, z ktorej viedli dve chodby. Na prvej chodbe boli iba šatne a vstupovalo sa ďalej do dvoch veľkých telocviční.

Keď dievča vošlo do druhej chodby, začulo čudné hlasy. Pomyslelo si, že to sú halucinácie a pokračovalo po chodbe, kde bola zborovňa a triedy. Keď Lýdia vyšla na druhé poschodie, hlasy počula ešte hlasnejšie. Prihovárali sa jej, aby vstúpila do prvých dverí, ktoré uvidí. Poslúchla a ocitla sa v zaprášenej triede plnej pavučín.

Zrazu sa v triede za ňou zatvorili dvere a nedali sa otvoriť. Pomyslela si, že jediná vec, čo môže urobiť pre to, aby ušla, je vyskočiť z okna. Blízko nej bola spadnutá stolička. Zrazu opäť začula hlas, ako hovorí, aby ich zachránila. No nenechala sa iba tak rozptyľovať a snažila sa otvoriť horné zaseknuté okno. Natiahla sa po spadnutú stoličku, no tá tam už nebola. Zdalo sa jej, že už stráca rozum a pomaly sa skĺzla na zem.

O pár sekúnd sa k nej prikotúľala krieda a pošepkala jej, aby si ju priložila k uchu. Keď si ju k nemu priložila, krieda jej začala rozprávať príbeh o deťoch, ktoré sa strácali. Nakoniec jej prezradila, že tie deti sa nestratili, ale premenili sa na veci, ktoré sú v škole. Zároveň jej povedala, že ich môže zachrániť, ak zoberie zo zborovne zaprášený zoznam žiakov a vynesie ho z lesa von.

Lýdia tak urobila, zobrala kriedu, zoznam a utekala zo začarovaného lesa von. Hneď ako vyšla z lesa, sa za ňou zdvihla hustá hmla a po chvíli z nej začali vychádzať stratené deti.