Legenda hovorí, že v mesačnej noci plnej hviezd cvála jazdec - Martin na bielom koni. Ostrý vetrík sa mu pohráva s červeným plášťom. Vo svite mesiaca sa ligoce biela hriva jeho tátoša.

         ,,To je ale chladná noc!" vraví Martin a ďalej uháňa k mestu. Pred hradbami vidí žobráka, ktorý sa potuluje v tejto chladnej noci sem a tam, pretože nemá kde hlavu skloniť, nemá ani kúsok jedla, a preto z posledných síl vykrikuje: ,,Almužnu, almužnu, zmilujte sa."

         Keď ho zočí Martin, jeho dobré srdce zľutuje sa nad ním: ,,Bratku, som len obyčajný vojak, nemám toho veľa, ale čo mám, s tým sa rozdelím, na, vezmi si polovicu môjho plášťa, aby si do rána nezamrzol od treskúcej zimy." Žobrák vďačne odpovie: ,,Ďakujem, vojak, máš dobré srdce, ktoré ma zahrialo ešte viac ako tvoj plášť." Martin poháňa svojho koníka, ale premôže ho únava, zaspí.

          ,,Martin, dnes som mrzol od zimy a nezáujmu a ty si ma zaodel svojím plášťom a úsmevom. Ďakujem Ti!" ozve sa Ježišov hlas, hlas Krista, Spasiteľa, Martinovi vo sne.

        Nasledujúci deň Martin prijal krst, stal sa pustovníkom a neskôr kňazom, ktorý mnohých ľudí priviedol k Bohu. Ako biskup v Tours žil skromným životom pomáhal chudobným bratom a sestrám, zakladal kláštory. Jeho telo pochovali 11. novembra na cintoríne za mestom Tours, kde i dnes stojí veľký chrám sv. Martina.

          Aj na Slovensku máme veľa kostolov zasvätených sv. Martinovi a zároveň aj veľa nositeľov mena Martin, ktorých si pripomíname práve 11. novembra.