Jeden krásny deň sa hrali mimozemské deti na planéte Bubu. Hrali sa na naháňačku. Mimozemské deti sa volali: Gregoš, Ika, Pricipián a Grika. Raz sa stalo, že deti sa rozhodli utiecť rodičom, lebo sa im nepáčilo ako im vždy len rozkazujú. Tak ukradli rodičom Ufo a utiekli preč.

„Konečne nám nikto nebude vravieť, čo môžeme a nemôžeme,“ povedala Ika. „Presne a nebudú na nás kričať,“ súhlasil Pricipián. „Presne tak a nebudem musieť upratovať,“ pridal sa Gregoš. „Bude nám bez nich oveľa lepšie,“ vyhlásila Ika.

Kým sa deti rozprávali, nikto nedával pozor kam idú. „Ale kto dáva pozor na cestu?“ vykríkla Grika. Ika sa zasmiala: „ Hahaha, dobrý vtip, veď Pricipián dáva pozor na cestu.“ Pricipián prekavapene odpovedal: „ Ale ja nesledujem cestu!“ „Tak potom kto...?!“ skríkla Ika. „ Nikto!“ vystrašene odvetila Grika. Všetci v panike kričali.

Zrazu Pricipián rozhodne povedal: „Idem riadiť ja!“ Pomyslel si, že konečne môže byť z neho hrdina. „Prosím, zachráň nás!“ prosíkali všetci. Pricipián ohlásil: „ pristávame na planéte Zem.“ „Jééééj, sme zachránení, hurá.“ Všetci sa tešili.

Keď mimozemské deti vystúpili z ufa na lúku, uvideli tam ľudské deti, ktoré zbierali kvetinky. Tie si všimli ako pristálo vesmírne ufo a v úžase vykríkli: „ áááááá“ Všetky mimozemské deti tiež vykríkli : „ áááááááááá.“ „Kto ste a čo robíte na našej planéte?!“ opýtalo sa ľudské dieťa. Ika im odpovedala: „ Prepáčte, iba sme utiekli rodičom, lebo nám vždy rozkazujú. A už nás to hnevá.“

„To nie ste jediní, aj nám sa to nepáči,“ odpovedali ľudské deti. „Ak chcete, môžete sa k nám pridať,“ navrhla im Grika. Ľudské deti sa poradili a po chvíli povedali: „ Radi by sme s vami zažili nové dobrodružstvá vo vesmíre.“ „ Dobre teda, tak sa k nám pridajte, “ navrhol Gregoš. Všetky mimozemské a ľudské deti sa skamarátili, nastúpili do Ufa a šťastne spolu odleteli.