Tri košieľky

Kde bolo, tam to aj nechali, ešte ďalej ako naša fantázia, bola krajina menom Fantázia a v tej krajine bolo mesto menom Vyšívankovo. A v tom meste bolo všetko oblečenie... Počkať! Ja som vám nepovedala, že v tejto krajine žije samé oblečenie. Takže v tom meste žilo oblečenie, ktoré malo na sebe veľa výšiviek. Teda ako ktoré... Ak ich bolo veľa, oblečenie bolo bohaté a ak málo, tak bolo chudobné. Jedného dňa sa dve bohaté košieľky išli von hrať. Prišla k nim chudobná, ktorá bola až taká biedna, že len golierik mala vyšitý. Chudobná sa chcela s nimi hrať, ale tie dve ju odstrčili a povedali: „Nechceme sa s tebou hrať!“ „Prečo?“ povedala začudovaná biedna košieľka. „lebo nie si pekná! A choď preč!“ Chudobnej košieľke nebolo treba dvakrát vravieť. S plačom od nich odišla. Večer, keď si ľahla, želala si, aby bola pekná ako tie ostatné, čo dnes stretla. Keď zaspala, prišli k nej ihly a nite. Košieľku povyšívali tak ako žiadnu inú. Keď sa ráno zobudila, bola šťastná, že je pekná a rýchlo bežala za svojimi kamoškami. Tie ju k sebe prijali a žili spolu, až kým sa nezakvačili na strom a neroztrhli sa.

Autor: Barbora Slaninová, V.A