Levanduľa a fialka

Kde bolo tam bolo, kde sa voda sypala a piesok sa lial, žili v jednej voňavej rozprávkovej záhrade levanduľa a fialka. Levanduľa sa volala Vanda a mala veľmi rada akýkoľvek tanec. Fialka sa volala Viola, veľmi rada športovala a zo športu mala najradšej beh. Boli veľmi rozdielne, no práve to ich robilo veľkými kamarátkami. Mali veľa súrodencov, tvorili veľkú rodinu. V jeden krásny slnečný deň sa vybrali autobusom na výlet do exotickej botanickej záhrady. Cesta bola ďaleká a náročná, lebo slniečko veľmi pražilo a bolo veľmi dusno. Celou cestou vykúkali cez okno, nevedeli sa už dočkať svojho cieľa cesty. Keď už konečne dorazili do cieľa, vybehli rozkokošené z autobusu a rozbehli sa každá iným smerom, čo spôsobilo, že sa nakoniec v botanickej záhrade stratili. Jedna hľadala druhú a druhá prvú. Nevedeli sa nájsť až tri hodiny. Vanda hľadanie vzdala, preto len tancovala a pretancovala polku botanickej záhrady. Viola zatiaľ prebehla až desaťkrát celú hlavnú halu záhrady, ale kamarátku Vandu nikde nevedela nájsť. Vanda počas tancovania totiž našla oddelenie pre tancujúce kvetinky, ktorá bola oddelená od hlavnej haly, čo si Viola nevšimla. Vandička bola šťastná prešťastná, lebo tanec bol jej život, no zato Viola si svoj výlet v botanickej exotickej záhrade neužila, lebo len hľadala a hľadala svoju kamarátku. Vanda po čase vysmädla, a preto sa pobrala do hlavnej haly hľadať niečo na pitie. Mala veľké šťastie, lebo našla aj občerstvenie a aj Violu. Kamarátky sa zvítali, akoby sa sto rokov nevideli. Čas išiel veľmi rýchlo a preto sa museli pobrať domov. Cesta domov prešla oveľa rýchlejšie ako cesta tam, pretože obidve kamošky celou cestou spali. Aspoň jedno šťastie mali v ten deň, že autobus mal záverečnú zastávku u nich v záhrade, lebo inak by pocestovali až do tramtárie, pretože spali ako zabité. Obidve mali zážitok na celý život, síce každá iný, ale dôležité bolo, že sa šťastne obidve vrátili domov.

Autor: Barbara Baboľová, VI.A