Štvrtok. 22:42. Sedím vo vypočúvacej miestnosti. Premietam si to všetko odznova. Úplne prestanem vnímať.

,,Sarah....Sarah,“ tlmene počujem detektíva, ,,viem, že ste veľmi rozrušená, ale potrebujem od vás odpovede na pár otázok.“ Ja to však nedokážem. Nedokážem premýšľať. Nedokážem mu dať odpovede. V hlave sa mi stále ozýva jeho výkrik. Prečo to urobila? Prečo?

,,Sarah, prosím, potrebujem vedieť, čo sa stalo,“ detektív sa ma snaží dostať z mojich myšlienok.

,,Dobre,“ poviem slabým hlasom, ktorý sama nespoznávam.

,,Takže, môžete mi povedať, čo sa dnes stalo?“ S touto otázkou detektív zapína nahrávacie zariadenie a výsluch o vražde, o jeho vražde, sa začína.

V mysli sa vrátim o niekoľko hodín späť. Je hmlistý, chladný deň. Prší. Toto počasie fakt nemusím. Vždy mám z neho pokazenú náladu. Ale dnes nie. Dnes nie, lebo som s Jeremym. S mojím frajerom, ktorý ma dokáže rozveseliť za každých okolností. Práve vychádzame z reštaurácie, keď mi zazvoní mobil. Je to Nela, moja najlepšia kamarátka.

,,Čauko, Neli, potrebuješ niečo?“

,,Sarah, máš čas?“ Jej hlas znie akosi smutne, akoby plakala.

,,Som s Jeremym,“ poviem, ,,boli sme na večeri.“

,, Jasné, chápem,“ vysloví ostrým tónom. Už viackrát mi vyhodila na oči, že s Jeremym som stále a jej nevenujem ani minútu. Rozumiem, že ju to hnevá, ale aj ona musí pochopiť, že nebudem stále s ňou. Doteraz sme boli len my dve, kamarátky od detstva, no teraz už nie. Teraz je tu aj on, Jeremy, a ja ho ľúbim.

No Nelu mám tiež strašne rada, a tak do mobilu poviem: ,,Keď chceš, môžeme sa u teba na chvíľu zastaviť.“

,,Okej, to by bolo fajn. Tak sa vidíme.“

V jej hlase počujem úľavu, asi mi naozaj chce povedať niečo dôležité, ale bolo v ňom ešte niečo. Ten jej tón bol taký zvláštny, akoby niečo plánovala... Z myšlienok ma vytrhne Jeremy. Objíme ma a dá mi pusu.

O pár minút parkujeme pred jej domom. Nela nám otvorí a my kráčame do jej izby. Sadnem si Jeremymu na kolená, no Nela odrazu začne plakať. Pribehnem k nej a spýtam sa, čo sa deje.

,,Moji rodičia,“ začne, ,,moji rodičia sa rozvádzajú.“

Len na ňu pozerám. Nemala som ani potuchy, že sa niečo vážne deje v jej rodine.

,,To mi je strašne ľúto, vôbec som o tom netušila,“ poviem s úmyslom upokojiť ju. No spôsobím presný opak.

Nela zrazu zvýši hlas. ,,Ty si o tom netušila,“ zakričí, ,,ako si len mohla, veď si sa ani nenamáhala zavolať, napísať mi, či prísť za mnou. Všetok svoj čas tráviš s ním.“

,,Nel,“ poviem, snažím sa hovoriť pokojným hlasom, ,,ja ťa chápem.“ „Viem, že toto musí byť pre teba nesmierne ťažké a mrzí ma, že som tu pre teba nebola. No snaž sa pochopiť aj ty mňa.“

Nela nič nehovorí, iba na mňa pozerá. A tak jej pohľad opätujem. Zrazu sa z postele prudko postaví a v ruke drží pištoľ. Nestíham ani premýšľať, ako sa k nej dostala, pretože ňou mieri na Jeremyho. V jeho očiach zbadám nefalšovaný strach. Cítim sa, ako nikdy predtým. Bezmocne.

,,Čo to,“...nestihnem dopovedať, lebo Nela sa hystericky rozkričí.

,,Musím to spraviť, musím to spraviť,“ opakuje stále dokola. ,,Kým tu on nebol, všetko bolo v pohode. My sme boli v pohode. Moji rodičia boli v pohode. Keď sa objavil, úplne si sa na mňa vykašľala.“

Na chvíľu sa zastaví a ja sa zúfalo snažím zistiť, čo urobiť.

,,Ale to tak nemôže byť,“ pokračuje, ,,nie, musíme byť len my dve, nikoho iného nepotrebujeme.“

S hrôzou si uvedomujem, že toto kamarátstvo....

Prvý výstrel. Druhý výstrel. Výkrik. Jeremy padá na zem. Nie, nie, nie! Neviem, či kričím alebo je to len hlas v mojej hlave. Bežím k nemu. ,,Jeremy,“...do očí sa mi tisnú slzy a nedokážem nájsť správne slová. ,,Jeremy, nie, toto mi nemôžeš spraviť...neopúšťaj ma, prosím!“ Pozriem sa mu do očí. Z očí, z ktorých pred pol hodinou sršal smiech, sa teraz vytráca život.

Vrátim sa späť do vypočúvacej miestnosti. Sedím oproti detektívovi Jamesovi, myšlienkami som však niekde inde. V mysli sa mi vynárajú spomienky naňho. Naše prvé stretnutie, prvé rande, prvá pusa... jeho mŕtve telo. Začnem sa triasť. No vidím aj ju. Nelu. V hlave sa mi premietajú naše zážitky. Bola zúfalá, hovorím si. Manželstvo jej rodičov sa rozpadlo, ja som ju ignorovala. Cítim pocit viny. Nevedela, čo robí. Len chcela získať späť mňa...Predtým som si vybrala Jeremyho. No teraz si vyberám ju. Jeho život som zachrániť nedokázala, no jej môžem. Zhlboka sa nadýchnem, utriem si slzy a pozriem sa do kamery. ,,Volám sa Sarah Tomsnová a som zodpovedná za vraždu Jeremyho Fischera.“