Dodnes sa zachovali niektoré zo zvykov a tradícií, ktoré boli súčasťou našich prastarých rodičov. Aj v súčasnej dobe sa na svadbách robí odpytovanie nevesty a ženícha, čepčenie mladej či redový tanec. V minulosti to však všetko malo svoj význam.
Ako prvé sa robili pytačky, niekde nazývané aj rukoviny. V dnešnej dobe to poznáme ako zásnuby, no vtedy to vyzeralo trochu inak. Budúci ženích s rodičmi šli na návštevu k budúcej neveste, kde sa rodičia ženícha pýtali rodičov mladej, či ju za mladého vydajú.
Nevesta a ženích boli väčšinou z rovnakej dediny, poprípade zo susedných obcí. O svadbe tak vedela nielen rodina, ale aj celá dedina.
Keďže ľudia v minulosti pracovali na poliach a nemuseli chodiť do roboty, svadby sa robili v hociktorý deň v týždni a to väčšinou v období jesene, zimy či fašiangov, kedy bolo najmenej práce na poliach a okolo dobytka. Svadby sa nekonali počas adventu pred Vianocami ani v pôste pred Veľkou nocou. Svadobným dňom taktiež nebola nikdy streda či piatok, keďže sú to z kresťanského hľadiska dni pôstu a ani v deň, kedy sa konal v obci pohreb.
Dva dni pred svadbou sa začínala svadobná atmosféra u mladej, kde sa tancovalo, spievalo a robili sa pierka. Išlo o konáriky z kríku krušpán, ktoré chlapci dievčatám pomáhali zdobiť farebnými stužkami. Samozrejme, družičky (slobodné dievčatá) mali iné ako vydaté ženy, rodičia mladomanželov iné ako ostatní svadobčania a podobne.
Svadobné koláče sa robili len na zahryznutie a to väčšinou nejaké kysnuté taštičky s tvarohom alebo kakaové, makové či orechové závitky.
A ako to vyzeralo v deň svadby?
Najskôr sa odpytovalo, čo sa robí aj dodnes. Za prítomnosti rodičov, starých a krstných rodičov sa ďakovalo za výchovu, lásku a opateru, ktorou vychovávali rodičia svoje deti - nevestu i ženícha. Odpytovanie sa konalo u každého zvlášť a častokrát bolo sprevádzané slzami, keďže to bolo akési odoberanie na samostatný život mladomanželov.
Pred sobášom šli družičky k neveste a družbovia k ženíchovi. Následne, keď bola nevesta oblečená do svadobného kroja, šli slobodné dievčatá pre mladého ženícha domov.
Svadobné oblečenie nevesty záviselo od finančnej situácie rodiny, najčastejšie však bolo zo vzorovaného brokátu. Na hlave mala nevesta partu, ktorú jej pri čepčení snímali. Až neskôr sa do módy dostala biela farba a následne po nej aj biely závoj.
Po príchode družičiek sa ženíchova rodina s mladými družičkami pobrali k neveste. Keď si ženích našiel svoju budúcu manželku v dave mladých dievčat, všetci svadobčania sa pobrali na sobáš do kostola. Keďže v tej dobe neboli autobusy ani autá, ľudia boli odkázaní na vlastné nohy alebo na kone s vozmi.
Po sobáši sa ženíchova rodina odobrala k nemu domov a ženích s nevestou a jej rodinou šli domov k neveste. Po príchode sa družičky a družbovia raz najedli za stolom a potom ich vystriedali starší. Keďže domy v minulosti neboli veľmi veľké, slobodným dievčatám i chlapcom sa neušlo miesto na sedenie, preto sa počas celej oslavy zdržiavali mimo stolov.
Večer sa všetci svadobčania od nevesty pobrali k ženíchovi. Keď prišiel čas čepčenia, nevesta s vydatými ženami sa odobrali mimo svadobčanov. Čepčenie sa väčšinou robilo v susednom dome, kde boli prítomné len vydaté ženy a samozrejme nevesta. Počas snímania svadobnej party a skrývania vlasov do čepca ženy spievali rôzne pesničky, ktorými čerstvo vydatú ženu pripravovali na manželský život. Keď bola nevesta začepčená, ženy ju odviedli k ženíchovi a začínal sa tancovať redový tanec. Každý svadobčan si mohol zatancovať s nevestou, no musel za ňu zaplatiť. Nevesta tak vytancovala ich prvé spoločné peniaze.
Po redovom tanci sa väčšina svadobčanov začala poberať domov a domáci tak začali upratovať dom. Mladomanželia strávili prvú spoločnú noc, tiež nazývanú dodnes aj svadobnú noc, v susednom dome alebo aj na povale v sene. Na druhý deň sa konal tzv. havres, počas ktorého sa nevestina rodina pohostila u nich doma. Následne sa zbalili periny, vankúše, obrusy a podobné veci a nevestina rodina ich na voze priniesla k ženíchovi spolu s jedlom. Mladomanželia po svadbe väčšinou ostávali spať v rodnom dome muža aj s jeho rodičmi, keďže v minulosti neboli peniaze ani pozemky na kúpu pre samostatné bývanie.

(Fotky: FB archív - FS Borievka)