Dnes, druhú májovú nedeľu si primomíname na Slovensku sviatok všetkých mám, a preto...

Mami, ďakujem ti, že si ma naučila chodiť, lebo bez teba by som v živote nespravila žiadny krok, aby som bola úspešná.

Mami, ďakujem ti, že si ma naučila rozprávať, lebo bez teba by som nikdy nepovedala svoj názor.

Mami, ďakujem ti, že si ma naučila postaviť sa zlým veciam čelom, lebo bez teba by som bola z nich väčšmi sklamaná.

Mami, ďakujem ti, že si ma naučila písať, lebo bez teba by som nikdy nenapísala tieto riadky lásky venované tebe.

Mami, patrí ti jedno veľké "ĎAKUJEM".

Mamy ľúbime nadovšetko na svete, i keď sa s nimi niekedy nezhodneme. Dokonca aj tie strašne otravné veci, ako "choď umyť riad" alebo "vysyp smeti", hovoria len preto, aby nás naučili fungovať ako samostatných ľudí. Raz sa aj my budeme musieť postarať sami o seba alebo svoju rodinu a na túto úlohu nás naše milujúce maminky pripravujú už od detstva. Záleží im na nás, a preto sa o nás starajú, keď sme chorí, nie je nám dobre alebo iba, keď potrebujeme objať a počuť "ľúbim ťa".

Niekedy sa nám zdá, akoby nás mamy prestali mať rady a viac si všímali nášho mladšieho súrodenca. Ten pocit má asi väčšina detí, no opak je pravdou. Mama vycíti, že ju potrebujete a vždy je tu pre nás v dobrom aj zlom, pretože MAMA je náš domov.

Skúsme si uvedomiť, že mama je len človek, a tiež je veľakrát unavená a bez nálady, no zato jej nemôžeme len tak vynadať, prečo neskáče dva metre desať od radosti, keď sme dostali v škole jednotku. Ver mi, ona je rada, že má také múdre a šikovné dieťa ako si TY ! 

Ako povedala jedna írska spisovateľka Marguerite Gardiner:

“Materská láska! Ach, tá nepozná hranice! Je ako fontána, ktorej prameň nikdy nevyschne.”