Filip

Filipa som prvýkrát videl, keď ho mama priniesla z pôrodnice. Bol to taký malý uzlíček a rodičia hovoria, že som si zapchával uši, keď plakal.

Vídame sa každý deň. Je nezabudnuteľná osobnosť našej rodiny. Prekypuje radosťou. Pôsobí serióznym dojmom. Keď má dobrú náladu, k najbližším sa správa dobre. Ak má zlú náladu, je dosť neznesiteľný. Voči ľuďom je milý a slušný. Má rád najmä veterány, hru na počítači, spoločenské hry, zvieratá a bicyklovanie. Učí sa dobre, hoci niekedy je poriadne lenivý. Chodí na klavír, ale cvičiť sa mu veľmi nechce. Asi z neho nebude klavírny virtuóz. Rád si s chalanmi zahrá futbal. Filip nie je veľmi vysoký, ale nie je ani najnižší. Má husté krátke vlasy, ktoré sú stále strapaté. Nosí čierno-tyrkysové okuliare, ktoré mu dodávajú vážnosť. Jeho oči sú sivomodré s dlhými mihalnicami, k tomu malý pekný nos a nevýrazne krojené pery. Oblieka sa športovo. Najčastejšie nosí tmavomodré rifle a farebnú mikinu s dlhým rukávom. V lete si nikdy nezabudne žltú šiltovku z včelárskeho tábora.

Môjho brata mám veľmi rád, aj keď sa niekedy pohádame. Svojou prítomnosťou u mňa vzbudzuje niekedy pocit strachu, inokedy radosti alebo nudy.