Po rokoch na exkurzii. Konečne! Zaznievalo z úst žiakov. Žiaľ, pandemická situácia prekazila viaceré plány a dotkla sa aj organizovania exkurzií. Využili sme preto vhodnú situáciu a pustili sa do plánovania. Exkurzia bola pre žiakov deviateho ročníka. Zostávajúce voľné miesta sme doplnili spolužiakmi z ôsmich ročníkov. Nemohli sme ich však zobrať všetkých, pretože počet sedadiel v autobuse „nepustil.“ Úprimne nás to mrzí. Verím, že budúci rok bude priaznivejší J. Kam pôjdeme? To bola základná otázka. Dlho sme uvažovať nemuseli. Voľba bola jasná. Pôjdeme spoznávať náš región! Je krásny a ponúka historické i prírodné skvosty. Navyše, držali sme sa hesla – najskôr treba poznať región a potom aj celý svet J. V utorok ráno – 17.5.2022 nasadlo do autobusu 49 žiakov, ktorí sa vybrali spoznávať náš región – Gemer. Prvou zastávkou bol kaštieľ v Betliari, rodinné sídlo významného šľachtického rodu Andrášiovcov (Andrássyovcov). Kaštieľ, ktorý už na prvý pohľad chytil za srdce , je jedinečný. A v čom? Ako jediný kaštieľ na Slovensku má pôvodný interiér. Žiaci tak mohli vidieť, ako kedysi v tomto honosnom sídle žili jeho majitelia, aké predmety používali – jednoducho, ako bývali a tiež, aké suveníry si priniesli z potuliek po svete. Samozrejme, životné osudy tohto rodu pripomínali ich portréty. To, že Andrášiovci patrili medzi najvýznamnejšie šľachtické rody, môžu potvrdiť aj žiaci ôsmeho ročníka! Práve na hodinách dejepisu sme sa nedávno učili o Rakúsko-Uhorskom vyrovnaní. Z Andrášiovcov to politicky najďalej dotiahol gróf Július. Bol prvým ministerským predsedom Uhorska po vyrovnaní a dokonca aj ministrom zahraničných vecí Rakúsko-Uhorska. Uff, to je kariéra …. Hoci Július Andrássy nežil v Betliari, jeho brat Emanuel – áno. Prezývali ho „železný“ gróf. Neďaleko Rožňavy v obci Drnava vlastnil po celej Európe známe železiarne. Práve tu sa vyrobili nosníky pre Séčéniho (Széchenyiho) reťazový most, ktorý spája Budín a Pešť, teda, nájdete ho v Budapešti. Súčasťou kaštieľa je aj anglický park. To sa tým Andrášiovcom ale prechádzalo… pomysleli sme si. Jeho súčasťou je aj jazero, rôzne rotundy a aj umelý vodopád. Vedeli ste, že kedysi pod ním Andrášiovci chovali ľadové medvede? Ako prví na svete! Nie, nebojte sa, medvede nikoho neohrozovali. Pod vodopádom bol bazén, ktorý ohradili klietkou. Na poludnie sme sa presunuli do Rožňavy. Tam na nás čakala erudovaná historička pani Silvia Lörinčíková. Dozvedeli sme sa, že Rožňava má najväčšie štvorcové námestie na Slovensku a v minulosti sa v tomto banskom meste ťažilo zlato i striebro. Historické centrum však nezodpovedá tomu súčasnému. Bolo vyššie, pri katedrále. A tak naša vzácna sprievodkyňa zobrala kľúče a otvorila nám dvere do tamojšej katedrály… Poukazovala nám rôzne zaujímavosti a niektorým žiakom sa i zatajil dych… Boli nadšení týmto miestom, jeho tajomnosťou, či posvätnosťou a ako sa niektorí priznali, cítili sa tak malí… Len dodám, že Rožňava je sídlom biskupa – rožňavské biskupstvo založilo cisárovná Mária Terézia v 18.storočí. Po Rožňave smerovali naše kroky do Gombaseckej jaskyne. Jej priemerná teplota počas celého roka je 9 stupňov. O liečebných účinkoch jaskýň ani netreba písať, využívajú sa pri liečbe pacientov s rôznymi dýchacími problémami, a tak sme počas prehliadky inhalovali z plných pľúc…. J. Mimochodom, tí, ktorí mali strach z netopierov, sa nemuseli báť. V Gombaseckej jaskyni nie sú. Ako nám povedala pani sprievodkyňa, majú zariadenia, ktoré ich odplašujú, aby im neničili brčky, ktoré sú tak vzácne ( to sú tie dlhé cencúle) J. Gombasecká jaskyňa bola našou poslednou zastávkou. Potom už nasledovala cesta domov, do Rimavskej Soboty. Všetci sme pricestovali v poriadku, v dobrej nálade a s peknými zážitkami. Spoznali sme svoj región – a stálo to za to! J

Ešte pár pikošiek :o) Po predchádzajúcich slnečných dňoch sa nám práve v utorok trochu pokazilo počasie. Bolo pod mrakom , ale nepršalo! Žiaci boli mimoriadne disciplinovaní a slušní. Naozaj! Dokonca nás pochválil aj pán šofér J. A my zase ďakujeme jemu – za bezpečnú jazdu a príjemnú spoločnosť. Pedagogický dozor posilnila pani učiteľka Andrejka Hrabovská. A mňa miestami chytala nostalgia… prezradím vám, že počas vysokoškolských štúdií som robila sprievodkyňu na hrade Krásna Hôrka, ktorý je súčasťou Múzea Betliar a moja diplomová i rigorózna práca sa týkala Júliusa Andrášiho J. Veľmi pekné zábery z Betliara urobil Oliver Šaňo z 9. A. Sú v prílohe, pozrite si ich 😊